Hort patril k najvýraznejším osobnostiam československého a nemeckého šachu, celkovo získal deväť národných titulov a patril k najvýraznejším hráčom svojho obdobia.
Už vo veku 16 rokov reprezentoval Československo a o štyri roky neskôr sa mohol pýšiť titulom veľmajster. V roku 1970 bol súčasťou svetového tímu v tzv. „zápase storočia“ proti Sovietskemu zväzu.
V roku 1977 sa prebojoval do kandidátskeho turnaja o titul majstra sveta, na ktorom prehral s Rusom Borisom Spasským.
Čítajte viac Ministerstvo pre prevenciu neresti zasiahlo. V Afganistane zakázali šach
Rok predtým obsadil na svetovom šampionáte vo filipínskej Manile tretiu pozíciu. V tom čase bol vo svetovom rebríčku na šiestom mieste.
V roku 1982 sa postaral s reprezentáciou Československa o významný úspech, vo švajčiarskom Luzerne vybojoval s národným tímom na šachovej olympiáde striebro, keď bol nad ich sily len Sovietsky zväz.
Jeho spoluhráčmi v tíme boli aj Slováci Ján Plachetka a Ľubomír Ftáčnik. Celkovo uspel Hort na viac ako na 80 turnajoch a bol aj reprezentačným trénerom Nemecka. V ankete o najlepšieho československého a českého šachistu 20. storočia obsadil druhú pozíciu.
Čítajte viac Ich súboj bol námetom kníh či filmov. Jeden z aktérov šachového duelu na pozadí studenej vojny navždy odišiel