Povesť varšavského rodáka predchádzala. Nepatril k horolezcom, ktorí sa bezhlavo rútia na osemtisícovky. Skôr naopak.
V roku 2006 spolu s Piotrom Pustelnikom zastavili svoj výstup na Annapurnu, hoci prekonali východný vrchol hory a od najvyššieho bodu ich delilo len niekoľko desiatok metrov. Radšej išli zachrániť život tibetskému horolezcovi, ktorý strácal zrak a mal výškovú chorobu.
V tom istom roku sa na Broad Peaku spolu s poľským tímom zastavil vo výške 7900 metrov, aby pomohol vyčerpanému Rakúšanovi dostať sa do bezpečia tábora. Poľský olympijský výbor mu za všetky tieto hrdinské činy udelil cenu Fair Play.
Okrem toho mal za sebou úspešné expedície. V januári 2005 uskutočnil zimný prvovýstup na čínskeho velikána Šiša Pangma. K tomu pridal zárez na ďalších piatich osemtisícovkách vrátane Nanga Parbatu.

Preto sa plán výstupu na dva nepálske vrcholy zdal byť celkom bezproblémový a komplikácie nastali až pri relatívne nevinnom návrate z prípravných prác.
„Z druhého tábora vo výške 6500 metrov sme začali zostupovať tak, aby sme stihli prísť do základného tábora ešte pred obedom.
Napriek nie práve ideálnemu počasiu sme všetko zvládli podľa plánu a čakal nás trojdňový veľkonočný oddych,“ spomína dnes 60-ročný Hámor na svojom blogu.
V prvom tábore boli o pol deviatej ráno. Do základného tábora to bolo ešte asi kilometer. „Dobré počasie, dobre vyšliapaný chodník a stany pod nami vo výške 4700. Piotrek vzal batoh a vyrazil,“ opisuje kritický okamih slovenský horolezec.
Hámor sa na chvíľu zahľadel na vlastnú cestu pod nohami, a keď sa po chvíli pozrel pred seba, svojho poľského partnera nevidel. Len štyroch horolezcov z iného tímu, ktorí z diaľky smerovali nahor a niesli si výstroj do prvého tábora.
Keď sa spolu s ďalšou členkou tímu Justynou Szczepieniecovou ponáhľali na miesto Poliakovho zmiznutia, zistili, že pod ich kamarátom sa odtrhol snehový most.
„Je hlboko, ale ešte žije. Spúšťame lano a snažíme sa ho dostať z trhliny. Neúspešne. Justyna cez vysielačku informuje tím na plošine pod nami a žiada o pomoc. Zostupujeme do trhliny, čaká ma najťažších 150 minút môjho života,“ priznáva Hámor vo svojom rozprávaní.
On a Morawski spolu už niečo prežili. Bok po boku vystúpili na Nanga Parbat a dva vrcholy masívu Gasherbrum. Teraz jeho zranený parťák, ktorý po páde z 25-metrovej výšky uviazol v trhline, márne bojuje o život.

„Doktor Mazik skončil s oživovaním Piotreka a nahlas povedal to, čomu stále nemôžem uveriť: čas smrti 12:20.“
Pre tím to bol ďalší ťažký moment. Telefonáty s rodinou, políciou, úradmi. Morawského želanie bolo v takej chvíli jasné, chcel byť pochovaný priamo v Himalájach.
„Toto sú veci, ktoré partneri v horách o sebe navzájom vedia. Bol to štandardný horolezecký pohreb. Samozrejme, nikto z nás nie je kňaz alebo nejaký funkcionár, ale v horách má takýto akt svoju pietu a dôstojnosť. Spustili sme ho do ľadovej trhliny,“ naznačil Hámor, ako to v horách pri podobných udalostiach chodí.
Vdova po poľskom horolezcovi Olga Morawská časom zverejnila denníky, ktoré si viedol jej manžel. Z nich bolo zrejmé, že ešte niekoľko dní pred smrťou, priamo na Dhaulágirí, veľmi premýšľal o doterajšom živote.

„Zrazu sa mi v hlave vynorí otázka: Prečo to všetko robím? Bavím sa vyčerpávaním svojej mysle a tela. Skúmanie svojich limitov bolo pre mňa vždy výzvou.
Mám takmer 33 rokov a poriadne neviem, ako uživím seba a svoju rodinu. Čakám na expedície, pretože v horách si môžem ľahnúť a nič nerobiť. Ale som to naozaj ja?“ stojí v jednom z jeho posledných záznamov.
Morawská časom možno našla odpoveď na jeho otázku a založila Memoriál Mať odvahu pre všetkých dobrodruhov z radov cestovateľov, horolezcov či objaviteľov, ktorí hľadajú finančnú podporu pre svoj projekt.
„Všetci veríme, že Piotrova energia a sila stoja za záchranu. Piotr bol horolezec a vynikajúci horolezec. Mal odvahu ísť za svojimi snami a svojou vášňou nakazil aj ostatných. Odvaha a životné nápady sú to, čo budeme u súťažiacich vždy hľadať,“ sľúbila Morawská.
