Richard Tury sa stal víťazom ankety Športová osobnosť Košíc (ŠOK). Triumfoval v konkurencii ďalších košických športovcov, ktorí si na OH v Paríži svojimi výkonmi získali obdiv i uznanie.
Medzi desiatkou najlepších nechýbala ani tenistka Anna Karolína Schmiedlová či talentovaná vodná slalomárka Zuzana Paňková.
V Paríži sa vďaka 5. miestu v celkovom poradí skejtbordistov stal Tury najlepším Európanom.
„Bol pre mňa nesmierne emotívny moment, keď to všetko vyšlo podľa predstáv. Doteraz mám z toho zimomriavky,“ vraví.
V ankete ŠOK ste sa štvrtýkrát prebojovali do najlepšej desiatky. Premiérovo ste sa však stali absolútnym víťazom. Ako to vnímate?
V prvom rade je to pre mňa obrovská pocta. Už len to, že sa skejtbording dostal medzi ostatné športy, ktoré majú dlhšiu históriu. Nesmierne si to vážim a veľa to pre mňa znamená.
Koho z nominovaných by ste si vybrali ako absolútneho víťaza?
Vnímam to tak, že štvrté miesto na olympiáde je viac ako moje piate. Ak by som rozhodoval ja, určite by som zvolil Zuzanu Paňkovú alebo Annu Karolínu Schmiedlovú.
Bol pre vás rok 2024, kedy ste získali 5. miesto na OH v Paríži, 4. miesto v rámci Svetového pohára v Ríme či víťazstvá na prestížnych podujatiach v Tokiu a vo Valencii, najúspešnejší v kariére?
Čo sa mi podarilo počas finále na olympiáde v Paríži, hodnotím ako môj životný deň. Nemal som žiadne veľké očakávania. Nechcel som si robiť prehnané nádeje a dávať si vysoké ciele.
Vnútorne som cítil, že na to mám, ale chcel som si to v prvom rade užiť. Musím ale priznať, že do finále som sa dostal s odretými ušami. Mal som posledný pokus, pri ktorom som musel urobiť dokonalý trik. To sa mi našťastie podarilo.
Ako veľmi ste mysleli na medailu, keď ste sa prebojovali do finále?
Do posledných pokusov to vyzeralo na medailu, ale Japonci ma v závere predbehli. Piate miesto pri mojej premiére na OH hodnotím ako super výsledok. Dokázal som sa vyrovnať s obrovským tlakom.
Pokojne sa mohlo stať, že to pokazím a budem odchádzať s úplne opačnými pocitmi. Mám obrovskú radosť, ako to napokon celé dopadlo.
V Paríži ste súťažili na ikonickom Námestí svornosti (Place de la Concorde). Líšilo sa prostredie od tých, na ktoré ste zvyknutý z bežných súťaží?
V Paríži som bol už mnohokrát, takže zo samotného miesta, kde sa konala súťaž, som nebol príliš ohúrený. Omnoho väčší zážitok som mal z olympijskej dediny. Každý deň som si hovoril „vau.“
Mali sme tam k dispozícii veľmi veľa jedla z rôznych kuchýň sveta a celkovo samotná dedina bola pre mňa výnimočným miestom.
Prvé dni som sa ani nedokázal poriadne sústrediť na skejtbording. Keď som v noci nemohol zaspať, odbehol som si do jedálne. Dal som si tam niečo dobré pod zub, aby som nebol v strese.
Celý čas v Paríži som si neskutočne užil. Navyše, som si pobyt tam predĺžil, keďže pre nepriaznivé počasie nám preložili súťaž.
Čo bol pre vás na olympiáde najväčší zážitok?
Samotné finále, na ktoré sa prišiel pozrieť aj slovenský prezident. To bol pre mňa obrovský šok, vôbec som to nečakal. Na zostave, ktorú som chcel predviesť na olympiáde, som pracoval vyše rok. Bol pre mňa nesmierne emotívny moment, keď to všetko vyšlo podľa predstáv. Doteraz mám z toho zimomriavky.
Foto: TASR, Michal Svítok
Boli ste pod väčším tlakom, keď ste si povedali, že vás sleduje aj hlava štátu?
Bol som prekvapený, že sa prišiel pozrieť na skejtbording, keďže v rovnaký deň získal Matej Beňuš medailu. Priznám sa, že bolo chvíľu stresujúce, keď sa na mňa pozeral prezident, ale snažil som sa na to nemyslieť.
Vážim si, že tam boli predstavitelia našej krajiny. Potešilo ma, keď som v hľadisku videl slovenské vlajky. Následne sme sa stretli v slovenskom olympijskom dome, kde bola vždy úžasná atmosféra aj spolu s ďalšími slovenskými športovcami.
Zmenila vám olympiáda život?
V prvom rade som sa dostal do väčšieho povedomia v rámci športovej spoločnosti. Zvýšil sa záujem sponzorov, vďaka čomu som dostal viaceré nové ponuky na spoluprácu. Na Slovensku sa spropagoval skejtbording, ktorý si získava čoraz viac fanúšikov.
Zaregistroval som aj zvýšený počet nových skejtparkov. Oslovujú ma rôzne mestá a samosprávy, aby som sa v tomto smere angažoval a pomohol im. Ak mi bude slúžiť zdravie, chcem ešte niekoľko rokov pokračovať v súťažení.
V Paríži ste boli jedným z najstarších pretekárov. Na koľko reálna je vaša účasť na OH 2028 v Los Angeles?
V Paríži bol kandaský skejtbordista, ktorý mal 38 rokov. Ja som o sedem rokov mladší, takže reálne to určite je. Všetko bude záležať od zdravia. Je to veľmi individuálne. Niekto vie potiahnuť skoro do štyridsiatky a iný má vrchol v mladšom veku.
Čítajte viac Televízne spoločnosti tlačia na jednu vec. Otvárací zápas proti Slovanu na novom štadióne zatrhla UEFA, ich obavy chápem
Japonci končia okolo tridsiatky. Kľúčové bude strategicky zbierať body na všetkých súťažiach. Do Tokia mi to nevyšlo, ale na Paríž sme mali zvolenú výbornú taktiku, vďaka ktorej som sa dokázal kvalifikovať.
Mojím snom je skončiť v rámci kvalifikácie v top trojke. Ak zopakujem výkony z Paríža, určite sa mi to môže podariť.
Mnoho ľudí si kladie otázku, či sa dá zo skejtbordingu vyžiť. Ako je to vo vašom prípade?
Dá sa z neho vyžiť, ale človek musí preraziť a byť výnimočný. Na súťažiach zvykne byť okolo 150 jazdcov a z nich 130 má triky na veľmi podobnej úrovni. Iba dvadsiati vyčnievajú natoľko, že sa môžu skejtbordingom živiť. Môžete sa pri tom vybrať dvoma cestami.
Akými?
Jedna z nich je, že budete chodiť na súťaže a zháňať si sponzorov. Druhá cesta je, že súťaže budete ignorovať a budete natáčať iba čisto sponzorské a propagačné videá. Mňa osobne baví pretekať. V tom som sa dokázal presadiť a viem sa tým uživiť.
Spoznávajú vás častejšie ľudia na ulici?
Je pravda, že po návrate z Paríža ma v Bratislave zastavovalo mnoho ľudí, ktorí sa chceli so mnou odfotiť alebo mali záujem o autogram.
Trochu to s odstupom času opadlo. Aj doma v Košiciach ma ľudia spoznávali a prakticky až doteraz ma ľudia na ulici zastavujú. Doteraz som nič podobné nezažil. Je úžasné, aký dosah má olympiáda na popularitu.
Vidíte na Slovensku vášho nasledovníka alebo chlapcov, ktorí by sa dokázali presadiť na top úrovni?
Je tu zopár šikovných chalanov, ktorí sú odomňa o pár rokov mladší. Nemyslím si ale, že tomu obetujú toľko, čo som obetoval ja. Majú kvalitné triky, ale tie je dôležité ukázať pod tlakom na súťaži. Chýbajú im ešte skúsenosti.
Čítajte viac Sedmička najlepších Slovákov si prebrala šeky za Paríž. Tury prezradil svoj veľký čínsky sen
Neviem povedať, či sa podarí niekomu zopakovať to, čo sa podarilo mne. Bolo by to veľmi výnimočné. Verím, že niekto prerazí, no dostať sa na vrchol z podmienok, aké sú na Slovensku, je veľmi náročné. Najmä ak sa tým chcete živiť.
Koľko skejtbordov ročne spotrebujete?
Okolo 30 až 40. V poslednej dobe mi vyhovuje ísť na ojazdenom skejtborde. Boli časy, kedy som menil skejtbord po troch dňoch a teraz jazdím na jednom aj dva týždne. Keď mi vyhovuje, snažím sa ho nemeniť.
Ak porovnáte úroveň skejtparkov v Košiciach a napríklad v Tokiu alebo v Ríme, je to výrazný rozdiel?
V Košiciach nedávno otvorili nový skejtpark, ktorý spĺňa medzinárodné kritériá. Je pomerne náročný. Pokojne by som ho prirovnal k tomu, na ktorom sme jazdili v Paríži. Je navrhnutý tak, že sú na ňom okrem ľahších aj najťažšie prvky a prekážky.
Navyše má aj peknú tribúnu a v blízkosti je workoutové ihrisko. V júni si na ňom zajazdím v rámci súťaže, na ktorú prídu aj zahraniční jazdci. Teším sa na to, že sa predstavím pred domácim publikom.
