Žena, ktorá do posledných dní požívala úctu celého športového sveta, vo štvrtok naposledy vydýchla. Jej príbeh je inšpirujúci a vzhľadom na dobové okolnosti dúfajme, že aj neopakovateľný. Jedna z najlepších športovkýň v histórii si prešla kadečím.
Falošné doklady
Keletiová sa narodila ako Kleinová a do reprezentačného tímu sa dostala v roku 1938. Pre jej pôvod ju však rýchlo odtiaľ vyradili, antisemitské zákony platné v tom čase v Maďarsku sa vzťahovali aj na šport. Pár nedobrých duší oznámilo zodpovedným, že hoci navštevovala kresťanskú strednú školu, v skutočnosti bola židovka.
Začala sa 2. svetová vojna a dvoje olympijské hry (1940 a 1944) sa nekonali. Pre Keletiovú to v tom čase veľa neznamenalo, beztak bola zaneprázdnená vlastným prežitím.
Kúpila si falošné doklady, na istý čas sa z nej stala Piroska Juhászová. Mohla tak pracovať, najprv u kožušníka a potom aj ako slúžka u miestneho nacistu.
Papiere dievčaťa, na ktoré sa náramne podobala, jej zachránili život. A tiež sobáš s Istvánom Sárkánym, maďarským gymnastom, kresťanom.
Menej šťastia mal Keletiovej otec, rešpektovaný podnikateľ, majiteľ konzervárne a mäsokombinátu. Najprv prišiel o celý svoj majetok, aby na konci vojny zahynul v neslávne slávnom koncentračnom tábore Osvienčim.
Čítajte viac Zomrela najstaršia olympijská medailistka. Päťnásobná držiteľka zlata mala úctyhodných 103 rokov
Patril medzi 550-tisíc maďarských Židov zabitých počas holokaustu. Mimochodom, historici identifikovali 46 olympionikov, ktorí skonali v nacistických táboroch smrti spolu s ním.
Bol to on, kto malej Ágnes vštepil lásku k športu. „Už ako školák chodieval plávať na Tisu s rybármi. Mali ho za blázna, lebo v tom čase ešte nebolo v móde ísť si len tak zaplávať,“ spomínala Keletiová v staršom rozhovore pre denník Új Szó.
Ak by hollywoodsky scenárista prišiel s výnimočným príbehom Ágnes Keletiovej – najstaršej olympijskej víťazky na svete, ktorá prežila holokaust s falošnými papiermi totožnosti a neskôr unikla aj krvavému sovietskemu chápadlu – vyznel by prinajmenšom gýčovito.
Napokon, mať 31, prvýkrát súťažiť na Hrách v Helsinkách a potom, o ďalšie štyri roky, zbierať zlaté kovy na rôznych náradiach v Melbourne – tomu sa povie gymnastický oxymoron. Je to azda jediný šport, kde za normálnych okolností tridsiatničky nemajú v konkurencii tínedžeriek nárok.
Bola tu však akási pani Keletiová, ktoré ešte donedávna – hovoríme o posledných desiatich rokoch – predvádzala gymnastické prvky pred reportérom agentúry AP. Prestala s tým až na odporúčanie lekára, gymnastická šnúra podľa neho nebola pre deväťdesiatničky.
Hoci v jej podaní bola stále ukážková. Napokon aj sama uznala, že doktor má pravdu. „Milujem život a podstatou je zdravie. Bez toho nie je nič,“ vravela.
Ušla aj pred Sovietmi
Keletiová začala s gymnastikou ako štvorročná, okrem toho svoj voľný čas venovala aj violončelu, svojej celoživotnej láske. Na Hrách v Londýne 1948 sa ešte nezúčastnila, o štyri roky v Helsinkách už áno.
Hoci má odtiaľ jedno zlato, vrchol zažila až v Melbourne 1956. Získala tam šesť medailí, z toho štyri zlaté a stala sa najúspešou športovkyňou podujatia.
Mala tridsaťpäť rokov, sedela na lodi smer Austrália, keď v jej rodnej krajine sa už pár týždňov odohrávala krvavá dráma. Obsadili ju sovietske vojská.
Foto: PETER KOHALMI / AFP / AFP / Profimedia
Osud to zariadil tak, že dlhé dni na mori trávili maďarskí športovci s tými sovietskymi na jednej palube a došlo vraj k nejednému konfliktu.
Ten sa potom preniesol na športoviská a tiekla aj krv – vo finále vodnopólového turnaja museli rozhodcovia vyhnať všetkých aktérov z bazéna štyri minúty pred záverečným klaksónom.
Aj Keletiová súťažila na pozadí maďarského povstania, ktoré napokon Sovietsky zväz nekompromisne rozdrvil. Stála proti najúspešnejšej olympijskej športovkyni všetkých čias – proti o pätnásť rokov mladšej Larise Latyninovej, ktorá neskôr pod piatimi kruhmi získala až osemnásť cenných kovov.
Nemecký publicista Robert Lemke opisuje, ako 35-ročná Keletiová, spočiatku s rukami za chrbtom, sa počas maďarskej hymny ľavačkou centimeter po centimetri približovala k Latyninovej pravačke, až sa ich ruky spojili. „Pôsobili ako dve sestry uprostred rozhádaného sveta,“ píše autor.
Bol to úspech pre celý – už beztak úspešný – maďarský šport. Mnohým však zhorkol v ústach, keď sa Keletiová po konci Hier v Melbourne v decembri 1956 nevrátila domov. Spolu s viac ako štyrmi desiatkami krajanov z národného tímu požiadala v Austrálii o azyl.
Pochopiteľne, úrady jej vyhoveli…
Čítajte viac Smutná správa pre slovenský šport. Zomrel náš najstarší olympijský víťaz
O rok neskôr – vzhľadom na svoj židovský pôvod – odišla z Austrálie do Izraela, kde začala trénovať tím olympijských gymnastiek. V židovskom štáte sa spoznala s maďarským rodákom Róbertom Bíróom, za ktorého sa vydala a porodila dve deti.
Gymnastka aj v stovke
V roku 2015, keď ovdovela, sa vrátila domov do Budapešti. Posledné roky života túžila prežiť na rodnej hrude. Keď oslavovala okrúhlu stovku, stále mala dobrú náladu. Vravela, že hoci jej vek číta už trojciferné číslo, cíti sa fajn. Vraj ako keby mala stále len šesťdesiat.
A ono to tak aj vskutku vyzeralo, lebo keď v roku 2021 jubilovala, pravú novu vzpriamila pred seba do pravého uhla.
„Cítim sa veru dobre, ale nepozerám sa už do zrkadla. To je môj trik, viete? Takto zostávam večne mladá,“ vravela americkému novinárovi, ktorý ju navštívil doma.
A ten mohol neskôr napísať, že „teta Ági“, ako ju všetci oslovovali, milovala svoj život. Ten teraz môže slúžiť ako príklad a inšpirácia nielen pre mladých športovcov, ale aj pre všetkých, ktorí musia čeliť problémom.
