Napísal nové príbehy, stvoril legendy, spoznali sme hrdinov i nešťastníkov, ktorí by na číslo 2024 najradšej zabudli. Slovensko naň v najlepšom spomínať nebude, okrem jedného olympijského bronzu a pár tímových úspechov za veľa nestálo.
Vo svete sa však toho udialo „na mraky“.
Prípad Chelifová
Vrcholom každého párneho roka je olympiáda. Tá parížska znesie viacero prívlastkov. Krásna i kontroverzná. Inkluzívna aj polarizujúca.
Už len samotný spôsob hľadania kompromisu ohľadom účasti ruských športovcov budil rozpaky. MOV napokon vpustil do Paríža len malú skupinku pod neutrálnou vlajkou.
Ešte viac emócii vzbudil otvárací ceremoniál. Pre niekoho bol vkusný a inšpirujúci, pre iných poburujúci. Ak malo predstavenie na Seine a v jej širokom okolí spojiť všetky národy sveta, potom to bol krok vedľa.
Aj samotné športové zápolenie chvíľami kopírovalo obraz súčasnej rozpoltenej spoločnosti. Účasť Imane Chelifovej v boxerskom ringu bola po celý čas spochybňovaná.
Podľa biologických testov má chromozómy XY, to ju však z podujatia nediskvalifikovalo. Počas jej cesty do finále sa viedli polemiky, či je muž, alebo žena a či má vôbec právo pod piatimi kruhmi štartovať.
Olympiáda však priniesla aj niekoľko pekných príbehov. Famózne predstavenie domáceho plavca Leona Marchanda, ktorý sa vďaka štyrom zlatým medailám stal najlepším športovcom Európy za rok 2024.
Impozantný bol aj víťazný návrat americkej gymnastky Simone Bilesovej, či dominancia jej krajana – Noaha Lylesa – na šprintérskej stovke.
Dojímavé bolo tiež víťazstvo Novaka Djokoviča, ktorý získal svoje prvý olympijské zlato a zavŕšil tak zbierku najväčších úspechov, aké môže tenista dosiahnuť.
Keď Švéd Armand Duplantis sa v Paríži prehupol cez latku po výške 625 centimetrov, mysleli sme si, že na Stade de France sa rušia všetky fyzikálne zákony.
Iste, zo slovenského pohľadu to boli biedne Hry. S najmenšou výpravou v histórii (27) sa veľké zázraky čakať nedali, ale jediný bronz Mateja Beňuša bol aj tak málo. Okrem neho potešili už len tenistka Anna Karolína Schmiedlová, vodná slalomárka Zuzana Paňková či skejtbordista Richard Tury.
Slováci obstáli
Bol to aj futbalový rok, veď na prelome júna a júla sa v Nemecku konali majstrovstvá Európy aj so slovenskou účasťou. Šampionát priniesol niekoľko nervy drásajúcich duelov, jeden z nich sa hral vo finále, v ktorom Španieli zdolali Anglicko 2:1.
La Furia Roja vyhrala absolútne zaslúžene, celý mesiac kráčala pevným krokom a bez zaváhania. Poradila si aj s ťažkým žrebom, veď v skupine sa musela porátať s Talianskom aj Chorvátskom, vo štvrťfinále zasa s domácim Nemeckom a v semifinále so supersilným Francúzskom.
Na šampionáte však neprepadli ani Slováci. Tešiť a zároveň trápiť ich môže fakt, že v osemfinále mali na lopate neskoršieho finalistu.
Na konci 90. minúty ešte viedli nad vysoko favorizovaným Anglickom 1:0, potom však Jude Bellingham zastrihal nohami a duel poslal do predĺženia, v ktorom zverenci Francesca Calzonu inkasovali opäť.
Zanechali však dobrý dojem, o ich výkonoch sa v Európe písalo prevažne pozitívne, v úvodnom zápase zdolali Belgicko a v ďalších troch stretnutiach tiež obstáli so cťou.
Bonusom navyše bolo historické prvenstvo Ivana Schranza v tabuľke strelcov na ME. Čiernym bodíkom zasa Calzonove ostré vyhlásenia po návrate z turnaja, keď pourážal viaceré významné osobnosti slovenského futbalu.
Treba však dodať, že pod talianskym trénerom začali hrať Slováci atraktívny futbal a všetci veríme, že im to vydrží aj v nadchádzajúcej kvalifikácii MS 2026.
Čítajte viac Calzona sa včera na dlhých osem minút zabudol v ofsajdeRok španielskeho futbalu na začiatku leta podčiarkol Real Madrid, ktorý triumfoval vo finále Ligy majstrov. O dva mesiace sa už začal nový ročník tejto najprestížnejšej klubovej súťaže na svete a radosť malo konečne aj Slovensko. Do hlavnej fázy sa totiž nečakane prebojoval jeho majster.
Slovan v Lige majstrov
Slovan Bratislava je absolútnym suverénom uplynulých rokov. V máji šiestykrát v rade obhájil ligový titul a tak opäť mohol skúšať šťastie v Európe. Belasí hrali uplynulé dve sezóny v Konferenčnej lige, no tentoraz spravili nie jeden, ale rovno dva kroky vpred.
Na ceste do skupiny preskočili štyri prekážky, tou poslednou bol dánsky šampión FC Midtjylland. Po remíze na pôde súpera 1:1 Slovan doma prehrával 1:2, ale dvoma exportnými zásahmi v závere stretnutie otočil. Scenár akoby napísal sám Hans Christian Andersen.
Belasí nielen že fantasticky zarobili, ale sa aj stretli s fantastickými mužstvami. Tak trebárs 1. októbra sa na Tehelnom poli predstavil Manchester City, jeden z najlepších tímov na svete.
O niekoľko týždňov zasa prišlo slávne AC Miláno. Zverenci Vladimíra Weissa st. odohrali duely v Glasgowe, či v Madride a hoci po šiestich vystúpeniach majú na konte stále iba nulu, je to obrovská skúsenosť.
V januári ich čakajú ešte posledné dva zápasy – najprv doma so Stuttgartom a potom čerešnička na záver – výjazd do Mníchova za ikonickým Bayernom.
Famózny Pogačar
Keď už spomíname ikony, jednou takou bol tento rok aj Tadej Pogačar, mladý sympaťák, ktorý si opäť raz podmanil svet dvoch kolies. To, čo v uplynulých dvanástich mesiacoch dokázal, sme pomaly začali považovať za nemožné.
Rodák z Komendy totiž vyhral Giro d'Italia i Tour de France. Obe podujatia spôsobom suverénne nevídaným. Potom si prišiel aj po premiérový titul zo svetového šampionátu.
Portál eurosport.com pred pár dňami zostavil rebríček najvydarenejších sezón v histórii cyklistiky a 26-ročný Slovinec vo verzii 2024 sa zaradil na prvé miesto. Bol vraj ešte dominantnejší, ako Eddy Merckx v prvej polovici 70. rokov a to je už čo povedať.
Menej dominantný bol na asfalte Max Verstappen, holandský pretekár F1. Aj to mu však stačilo na to, aby po štvrtýkrát v rade ovládol seriál MS. Už dnes je na úrovni legendárneho Alaina Prosta a začína prenasledovať absolútne legendy tohto športu – Michaela Schumachera a Lewisa Hamitona so siedmimi titulmi.
Keď už spomíname britskú hviezdu, 7. januára oslávi svoje štyridsiatiny, ale stále jazdí ako „veľký pán“. Hamilton v uplynulých dvanástich mesiacoch vyhral síce len jednu veľkú cenu, ale aj tak spôsobil najväčší šok azda na celej svetovej športovej scéne.
Tretieho februára zem obletela správa, že prestupuje do Ferrari. Pre neautomobilového fanúšika: je to niečo podobné, akoby Lionel Messi odišiel z Barcelony priamo do Realu Madrid.
Je zrejmé, že Hamilton sa do dôchodku ešte nechystá, to Rafael Nadal sa doňho na sklonku roka predsa len pobral. Jeho telo už nezvládalo extrémnu tenisovú záťaž a tak sa rozhodol, že kariéru ukončí v španielskom drese v zápase Davisovho pohára.
S 22 grandslamovými titulmi však naňho tenisová história nikdy nezabudne.
Tenisu dal na jeseň zbohom aj Andy Murray a tak z kedysi veľkej štvorky už zostal len jediný – Djokovič. Toho však čaká veľa práce, lebo v uplynulej sezóne už držali noty mladíci Jannik Sinner a Carlos Alcaraz. Obaja získali po dva grandslamy.
Bez Vlhovej i Shiffrinovej
Písal sa 20. január, keď sme stáli niekoľko desiatok metrov nad cieľom obrovského slalomu v Jasnej. Petra Vlhová sa spustila na trať a celému svetu chcela ukázať, „kto je tu doma“. Desiatky tisíc ľudí však v jednej chvíli stíchli a počuli by ste aj špendlík padnúť do kopy snehu.
Slovenská hviezda, naša najlepšia športovkyňa uplynulých rokov, sa od bolesti zvíjala v bezpečnostnej sieti.
Z kopca, ktorý tak dobre pozná, ju zviezli na sánkach a odtiaľ vrtuľník priamo do nemocnice. Miesto vrcholu sezóny pred slovenským davom z toho boli potrhané väzy v kolene a predčasný koniec. Vlhová sa v roku 2024 viac na lyže nepostavila.
Lyžovanie vie byť krásny, ale aj veľmi smutný šport. Roky sme sledovali napínavé súboje medzi Vlhovou a Američankou Mikaelou Shiffrinovou. Dnes nie je na svahu ani jedna z nich.
Azda najlepšia lyžiarka všetkých čias nedávno útočila na historické, 100. víťazstvo v rámci Svetového pohára. Aj ona pretekala na domácej pôde. Aj jej „obrák“ sa skončil v bezpečnostnej sieti. Žiaľ, aj jej sezóna sa možno predčasne skončila.