Vedenie sa prostredníctvom dvojrozhovoru športového riaditeľa zväzu Róberta Orokockého a výkonného riaditeľa hnutia Martina Stanovského ml. rozhodlo poskytnúť na celú kauzu svoj pohľad.
Po olympiáde v Paríži ste otvorene kritizovali výkony slovenských reprezentantov s výnimkou bronzového Mateja Beňuša. Čo vám prekážalo?
M.S. Vážime si každý úspech športovca. Poukázal som na to, že niektorí nevyužili naplno svoj potenciál – niektorí aj vďaka svojim trénerom, ktorí sa radšej venovali napríklad politike.
Rovnako by určitú kritiku mal prijať aj samotný športovec. Podľa môjho názoru je opodstatnená v situácii, keď sme mali príležitosť získať 2–3 medaily a nevyužili sme ju.
Prečo slovenský vodnoslalomársky tím získal jedinú medailu?
M.S. Športovci nie sú stroje na cenné kovy. Každá medaila si zaslúži osobitné uznanie. Svet sa vyvíja a my potrebujeme čo najrýchlejšie zareagovať. V aktuálnom tréningovom nastavení strácame konkurencieschopnosť. Potrebujeme otočiť negatívny trend, ktorý nastal v minulosti.
V sekcii divokých vôd to vrie. Ako dlho?
M.S. Nie je to pravda. Je to len mediálny obraz, ktorý sa snaží vytvoriť bývalý predseda sekcie Richard Galovič, ktorý je zároveň manažér Elišky Mintálovej. Túto snahu vnímame prakticky od začiatku posledného volebného obdobia.
Kde vidíte hlavný problém vzájomných sporov?
R.O. Takto pred rokom mali olympionici istým spôsobom pohodu a pokoj. Mali všetko zabezpečené a dostatok financií na prípravu. Boli rešpektované ich rozhodnutia pri neúčastiach na reprezentácii Slovenska. Po uzavretí OH nominácie v októbri 2023 ale naši olympijskí tréneri nadobudli pocit, že sú neohroziteľní.
Namiesto toho, aby 9 mesiacov ktoré im zostávali do OH, využili na maximum a čo najlepšie pripravili svojich pretekárov, začali sa púšťať do politiky. Zrazu akoby chceli vstupovať do riadenia celého zväzu. Spisovali petície a požadovali zmeny vo vedení.
Radili sa s človekom, ktorý už k sporom v niektorých zväzoch v minulosti prispel. Zväz sa napriek všetkému snažil vytvoriť pre olympionikov čo najlepšie podmienky a v snahe upokojiť situáciu vyhovel mnohým požiadavkám ich trénerov.
Ani to však na ich prístupe nič nezmenilo. Ako tréneri olympionikov mali pocit, že môžu všetko. Ďalej to už iba eskalovalo.
Čítajte viac Vyhrážky i osobná pomsta boli na dennom poriadku. Rodinkárstvo a nekompetentnosť ničia vodný slalomPo Hrách sa reprezentanti a ich tréneri odhodlali k otvorenému stanovisku, kde vás obviňujú, že ste si neplnili rolu tímlídra na olympiáde v Paríži. Údajne ste namiesto práce na kanáli – s prípravou špeciálnych nálepiek a podobne – trávili čas v slovenskom dome. Je to pravda?
M.S. Nie. Žiadnu zo svojich povinností na OH som preukázateľne nezanedbal. Úprimne ma prekvapuje, keď si niekto niečo také dokáže vymyslieť a fabulovať, že som počas priebehu pretekov bol v slovenskom dome, keď to jednoducho ani nie je možné.
Do slovenského domu som sa dostal iba párkrát večer po skončení pretekov a nevidím na tom nič zlé. Úlohou tímlídra nie je iba zabezpečenie tímu, ale aj stretávanie sa s ostatnými vedúcimi, získavanie kontaktov, komunikácia s vrchnými predstaviteľmi štátu a podobne.
Vedúci nie je sluha trénerom ako si to niektorí myslia. V negatívnych mediálnych vyjadreniach na moju adresu rezonujú špeciálne nálepky. Viete, čo to vôbec je?
Identifikácia jazdca. Meno a štát. Tieto nálepky dodáva priamo organizátor a športovci si ich musia nalepiť sami. Len pre predstavu: nálepky sa lepili tri dni pred otvorením slovenského domu, tak nech si každý na túto vec urobí svoj názor sám.
Z môjho pohľadu, ak sú nálepky tým najväčším problémom, tak to presne len odzrkadľuje fakt, že naši tréneri nemajú ani tušenia, koľko práce je v pozadí zabezpečenia pretekov.