Prvýkrát sa takáto myšlienka objavila v roku 1936, keď Juhoslovanský olympijský výbor vyjadril ambiciózne želanie, aby sa Belehrad stal kandidátom na Hry v roku 1948.
O tom, aký vážny bol tento zámer, svedčí aj fakt, že za architekta tohto projektu si Juhoslovania vybrali Nemca Wernera Marcha, ktorý rok a pol strávil v Belehrade na stavbe olympijského komplexu.
Za jeho spolupracovníka bol menovaný známy miestny architekt Dragiša Brašovan. Napriek takémuto prístupu nebola kandidatúra úspešná.
Čítajte viac Sklamaní športovci, nahnevaní fanúšikovia. Záverečný ceremoniál bol podvod, píšu Rusi
Toto úsilie sa však zopakovalo o štyri desaťročia neskôr. V polovici 80. rokov minulého storočia sa Belehrad uchádzal o olympijské hry 1992.
Hoci mu konkurenciu robili finančne omnoho silnejšie mestá ako Barcelona, Paríž, Amsterdam, Brisbane či Birmingham, juhoslovanská netropola bola považovaná za druhého veľkého favorita.
Hneď po Barcelone, keďže vtedajší prezident MOV Juan Antonio Samarán bol rodákom z tohto mesta a Kataláncov „tlačil“ čo to šlo. .
A tak sa aj stalo, Barcelona v roku 1986 vyhrala hlasovanie a Belehrad skončil tretí.
Čítajte viac Náš obraz do Louvru nedostanete. Legendárny moderátor STVR naložil Slovensku v priamom prenose skrz na skrz
Do 17. októbra 1986, teda deň hlasovania, minuli Juhoslovania na propagáciu svojej kandidatúry 700-tisíc dolárov.
Inými slovami, každý Belehradčan obetoval v krčme jednu fľašu piva. Paríž za ten čas minul viac ako 10 miliónov dolárov.
Vtedajší starosta mesta Aleksandar Bakočevič kedysi vyhlásil, že Belehrad sa bude uchádzať o každé ďalšie Hry, kým nezíska mandát. A skutočne sa tak aj stalo, hlavné mesto vstúpilo do súťaže o OH 1996, ktoré sa napokon konali v americkej Atlante.
Potom však nasledovala vojna, nasledoval rozpad krajiny a Belehrad viac na takéto veľké podujatie nepomyslel.
Čítajte viac Fľaša alkoholu a ruka hore. Paparazzi vysnorili Djokoviča v jadranských vodách. V pozícii, ako ho nikto nepozná
"Ktovie, čo by sa stalo, keby vyhral olympijské preteky o Hry 1992. Mnohí veria, že k vojne by napokon nedošlo. Biznis a ekonomika by snáď prekvitali.
Ale či by to tak naozaj bolo, sa už nikdy nedozvieme. Barcelona vtedy musela vyhrať," uzatvára spomienku portál kurir.rs.