Spomenuli ste finále ME v Belehrade. Bol to najväčší úspech, ktorý ste približovali poslucháčom?
Z kolektívnych športov určite. Ale silných emócií som zažil veľa. Zúčastnil som sa na desiatich olympijských hrách, štyroch majstrovstvách sveta vo futbale, prvom svetovom šampionáte v atletike a na mnohých iných veľkých podujatiach.
Vyzdvihol by som zlatý triumf chodca Jozefa Pribilinca na olympiáde v Soule 1988. Alebo Tkáčov v cyklistickom šprinte na OH 1976 v Montreale. Zažil som aj kuriózne situácie.
Napríklad?
Z olympijského Soulu som v noci vysielal celé finále v hode oštepom, v ktorom triumfoval Jan Železný. Súťaž trvala hodinu. Vtedy som si uvedomil, aká dôležitá je príprava na prenos.
Niečo podobné som zažil predtým z Montrealu zo súťaže zápasníkov, v ktorej bojoval vo finále Vítězslav Mácha. Dostal som sa k veľkým postavám svetového športu. Robil som rozhovory s futbalistami Franzom Beckenbauerom či Michelom Platinim.
Alebo so skokanom o žrdi Sergejom Bubkom, na mítingu P-T-S v Bratislave utvoril dva svetové rekordy. Spolupracoval som často s trénermi. Jozef Vengloš si ma získal tým, ako komunikoval s hráčmi. Vnímal ich ako partnerov. Cením si, že práca v rozhlase mi umožnila vidieť kus sveta.
Vášeň k cestovaniu vám vydržala doteraz…
Často som sa vybral na dlhé cesty aj súkromne. Navštívil som vyše 80 krajín na šiestich kontinentoch. Ale cítim sa výborne aj na Slovensku, rád chodím s manželkou Katkou na huby, v posledných rokoch najmä na Oravu. Nedávno sme nazbierali naraz 205 hríbov, to je náš rekord.