Spomeniete si na svoju prvú reportáž?
Premiéru som zažil v roku 1968 z ligového futbalu Banská Bystrica – Slovan. Uviedol ma Oskar Mana. Povedal zopár slov na úvod a odovzdal mi mikrofón so slovami: Všetko ostatné vám povie môj mladý kolega Stano Dutka. Vnútorne som sa pripravoval na tento okamih, začal som zhurta, až mi ušiel prvý gól.
Sústredil som sa na to, čo hovorím a nie na hru. Po prenose som čakal, ako zareaguje Mana, ktorý si dosť zakladal na faktoch. To sa ti ešte stane veľakrát, kývol rukou.
Aké boli vaše bratislavské začiatky?
Chodil som často reportovať zápasy z ligy. Nie každého to lákalo, ale mňa to nesmierne bavilo. Spočiatku neboli televízne prenosy, relácia s Mikrofónom za futbalom bola mimoriadne sledovaná. Spoznal som sa s mnohými legendami nášho futbalu.
Robil som rozhovory ešte s Masopustom či s Pluskalom, ktorí pomaly končili. Spomínam si na reportáž z Banskej Bystrice, kde začínal Laco Petráš. Mal nejaké zdravotné problémy, priviezli ho na zápas s Lokomotívnou Košice z nemocnice.
Odohral polčas, strelil gól a vrátil sa do nemocnice. V každom mužstve bolo veľa skvelých hráčov a s viacerými som si neskôr aj zahral.
V akom tíme?
Futbal som hrával v mládežníckych výberoch najmä v rodnom Ružomberku. Neskôr dlho fungoval futbalový tím novinárov, chodili sme na rôzne turnaje, odohrali množstvo exhibičných zápasov. Nastupovali za nás aj bývalí reprezentanti, v bránke stál často Vildo Schrojf, v poli hrali Ľudovít Cvetler, Titus Buberník i ďalší.
Mali už svoje roky, ale až vtedy som pochopil, ako som sa mýlil, keď som si zavše na tribúne vravel, že tak ako oni by som to kopol aj ja. Mal som si radšej zahryznúť do jazyka. Kopali to celkom inak ako my… Obdivoval som najmä Buberníka, práve on bol môj najobľúbenejší hráč. Elegantný futbalista i človek.