Zelenay bol trochu iný typ reportéra…
Gabo bol výnimočný svojím temperamentným prejavom. Jeho reportáže boli originálne a emotívne. To sa mi veľmi páčilo, niečo síce preháňal, ale to asi menej či viac každý z nás. Jedna z najlepších reportáži, ktorú som počul, bola z finále PVP 1969 Slovan – Barcelona.
Bol ľudový a zároveň odborník. Vravelo sa, že on vysiela nielen pre fanúšikov, ale aj pre gazdinky. Stalo sa, že do reportovania vložil aj recept na nejakú špecialitu. Chodil po meste, zbieral rôzne podnety, reakcie ľudí a potom to všetko využíval v reportážach. Keď to neprepálil, keď príhod nebolo priveľa, bolo to príjemné oživenie.
Aký bol, keď nedržal v rukách mikrofón?
Podliehal občas náladám. Bol milý, pokojný, ale odrazu bol z neho čert. Vyzdvihol by som jeho ľudskosť. Raz sa doma zranil môj malý syn, musel ísť do nemocnice na ošetrenie, ale ja som mal v redakcii službu. Gabo sadol do auta a vybavil to.
Foto: ČTK / Khol Pavel
Preslávil sa mnohými hláškami. Spomeniete si na nejakú?
Bolo ich veľa. Napríklad o zápase z Trenčína vravel, že sa hrá studený hokej, je to ako prechádzka dvoch ľudí po 30 rokoch manželstva: len chlad a nič.
Alebo tvrdil, že futbalista Navrátil bol ukrytý v tráve, odrazu vybehol a strelil gól. Na hokej bol výborný Galo. Dodnes mám v hlave jeho prirovnanie ešte zo šesťdesiatych rokov, že hráča pri mantineli moržujú ako kukuricu. Sám som ho neskôr viackrát použil a odvolal som sa vždy na neho.
Týmto osobnostiam šéfovala Mária Zavarská. Ako to zvládala?
Veľmi dobre. Vedela vychádzať s ľuďmi, viac spájala, ako rozdeľovala. Bola ideálny typ do tímovej práce. Keď bolo potrebné, reportovala aj futbalovú ligu. Mala podiel aj na tom, že som po pár rokoch prešiel z Banskej Bystrice do Bratislavy.
Presviedčala najskôr mňa, dlho som sa totiž nevedel rozhodnúť. Mal som na skok do Ružomberka k rodičom. Bol som čerstvý ženáč, v Bystrici sme mali krásny byt. Až Marienka oslovila aj manželku a dohodli sme sa…