Djokovič vs. Austrália
Dnes sa nám to možno už ani nezdá, ale takto pred rokom bol svet v zajatí pandémie. Predovšetkým Austrália mala prísne nastavené pravidlá, jej obyvatelia sa neraz mesiace nevedeli dostať domov a keď príchod ohlásil nezaočkovaný Novak Djokovič, problém bol na svete.
Srb pricestoval do Melbourne na výnimku, ktorú mi udelili usporiadatelia grandslamového turnaja. Federálna vláda mu však na začiatku januára na letisku vystavila stop.
Paradoxne, v tom čase bolo v krajine viac ako týždeň niekoľko hráčov, ktorí cestovali do Austrálie na výnimku, iní mali zasa príznaky covidu a nikto ich netestoval. Celá kauza nabrala nedôstojný charakter – srbský šampión odmietol krajinu opustiť a skončil v detenčnom centre.
O jeho vyhostení rozhodol takmer po dvoch týždňoch naťahovačiek až federálny sudca na žiadosť vlády, ktorá argumentovala, že Djokovičova prítomnosť v krajine je ohrozením pre austrálsku spoločnosť.
Dianie okolo rodáka z Belehradu, ktoré sledoval celý svet, totálne rozdelilo spoločnosť.
Skvelý hokejový rok
Keď slovenským fanúšikom urobil niekto veľkú radosť, boli to hokejisti. Začalo sa to na olympiáde v Pekingu, z ktorej si výber Craiga Ramsayho odviezol nečakaný bronz. Z jeho hodnoty neuberá ani fakt, že na turnaji neštartovali hráči z NHL.
Slováci vytvorili tím, v ktorom jeden ťahal za druhého. Začali síce dvoma prehrami v skupine, ale keď prišlo play off, hrali skvele. Vyradili Nemcov, potom Američanov, v semifinále síce boli nad ich sily Fíni, ale v zápase o 3. mieste absolútne prevalcovali Švédov. Doma ich v uliciach vítali desaťtisíce ľudí.
Bol to aj rok 17-ročného Juraja Slafkovského. Nielenže sa stal najlepším strelcom olympijského turnaja a jeho najužitočnejším hráčom, kvality potvrdil aj o tri mesiace na majstrovstvách sveta, kde dotiahol Slovensko až do štvrťfinále – po ôsmich rokoch.
Nie div, že v júlovom drafte do NHL sa stal premiérovou slovenskou jednotkou, veľký triumf hokeja pod Tatrami podčiarkol aj výber Šimona Nemca z druhého miesta.
Vlhovej zlatý skok
Je to šťastie alebo umenie? Legendárna komentátorská hláška pri zákroku Jána Lašáka v predĺžení semifinále MS 2002 proti Švédom sa dá uplatniť aj na najsilnejší športový moment v kariére lyžiarky Petry Vlhovej. Mnohí v noci po zbabranom prvom kole na Hrách v Pekingu vypínali televízie a išli spať nahnevaní.
O tri hodiny však prišla zlatá olympijská bodka.
Slovenka išla do Číny ako najlepšia slalomárka sezóny Svetového pohára. Malý glóbus v najtočivejšej disciplíne si zaistila už v januári. Lenže špecifický sneh v Pekingu i zdravotné ťažkosti priniesli veľké trápenie.
Po prvom kole bola ôsma, ale v druhom – staval ho jej tréner Mauro Pini – boli všetky pretekárky štartujúce po nej v červených číslach. „Splnil sa mi sen,“ vravela Vlhová po 52-sekundovej jazde a skoku z ôsmeho miesta na prvé.
Bolo to šťastie i umenie v jednom. Olympiádu zakrátko predčasne ukončila a vrhla sa do boja o veľký glóbus, prípravu na nový ročník. Pravda je, že odvtedy išli jej výkony – s výnimkou obrovského slalomu – dole.
Olympiáda v zajatí pandémie
Svet ešte nikdy nezažil a hádam už ani nezažije olympiádu, aká bola tento rok v Číne. Žiadne kontakty, rúška, rukavice, testy, respirátory, to všetko bez publika. Podujatie v Pekingu bolo sterilné, mohla však za to pandemická situácia vo svete, nie organizátori.
Suverénne najúspešnejšou krajinou sa stalo tradične Nórsko, získalo 37 cenných kovov, z toho šestnásť zlatých. Nestratilo sa ani Slovensko, v medailovej bilancii obsadilo za jedno zlato a bronz 21. pozíciu.
Najúspešnejším pretekárom bol nórsky biatlonista Johannes Thingnes Bö – štyri súťaže ovládol a v ďalšej skončil tretí.
Podujatie sa nevyhlo ani škandálom. Po tímovej súťaži krasokorčuliarov sa na verejnosť dostala správa o pozitívnom dopingovom náleze mladučkej, iba 15-ročnej Rusky Kamily Valijevovej. Najväčšia favoritka následne nezvládla individuálne preteky a medailový ceremoniál sprevádzali hysterické scény iných ruských krasokorčuliarok.
Aj takéto boli Hry v Pekingu…
Dištanc pre Rusko
Keď Vladimir Putin začiatkom februára pricestoval na otvárací ceremoniál zimnej olympiády v Pekingu, nikomu ani len nenapadlo, že o pár dní vyšle svoju armádu do susednej krajiny. Pochopiteľne, vojenská agresia na Ukrajinu mala vážne dôsledky aj pre športový svet.
Mnohé svetové federácie a zväzy vyradili ruských športovcov zo všetkých podujatí ihneď, iné sa po krátkom váhaní pridali. Futbalisti Ruska napríklad stratili šancu zabojovať o MS v Katare, hokejisti, ktorí sú dlhodobo výkladnou skriňou moskovského režimu, zasa nemohli ísť na svetový šampionát. A nepôjdu ani v máji do Rigy.
Jedným z mála športov, ktorý nezasiahol, je tenis, hoci Rusi nemohli cestovať napríklad na Wimbledon.
Ruský šport hľadá riešenie, ako z tohto marazmu von – futbalová federácia zvažuje, že sa z európskych štruktúr (UEFA) presunie do Ázie. Pravdou však je, že úplný návrat na svetovú scénu je podmienený ukončením vojny.
Lúčili sa legendy
Ak niektorý šport prišiel o najväčšie ikony, potom to je tenis. V lete pred začiatkom US Open o svojom úmysle ukončiť kariéru informovala 40-ročná Serena Williamsová. Vo Flushing Meadows dokráčala do 2. kola a nezískala tak vytúžený 24. grandslamový titul, ktorým by sa vyrovnala Austrálčanke Margaret Courtovej.
Jej kariéra je napriek tomu ohromujúca a pre mnoho expertov je práve ona najlepšou hráčkou všetkých čias.
Ešte dojemnejšie však bolo lúčenie legendárneho Rogera Federera. Po troch operáciách kolena si už netrúfol pokračovať a „tenisové zbohom“ dal vo štvorhre počas septembrového Laver Cupu. Symbolicky – po boku celoživotného rivala Rafaela Nadala.
Veľkí priatelia síce v debli neuspeli, ale nasledujúce zábery obleteli svet. Krajšiu a dojemnejšiu fotografiu, ako plačúceho Federera drží za ruku plačúci Nadal, v roku 2022 nenájdete.
Slovan a jeho jazda
Hranica medzi úspechom a neúspechom je často neviditeľná. Sú to centimetre, sekundy… Keby Vladimír Weiss ml. nedal v 1. predkole Ligy majstrov v gruzínskom Batumi v nadstavenom čase predĺženia gól priamo z rohového kopu, futbalový Slovan by sme dnes možno nehodnotili ako hit, ale ako totálny prepadák.
Teraz však môžeme povedať, že Slovan je európsky klub, lebo ním naozaj stále je. Prepadol síce sitom Ligy majstrov (vyradil ho Ferencváros Budapešť) i Európskej ligy (Olympiakos Pireus), ale dostal sa do Konferenčnej ligy. V konkurencii Bazileja, Jerevanu a Vilniusu vyhral skupinu a teraz čaká na osemfinálového súpera.
Slovan je po Artmedii (2004/2005) iba druhým slovenským tímom, ktorý si zahrá európsku súťaž aj na jar.
Messiho argentínske tango
Ak sa rok 2022 začal nebotyčným škandálom v Melbourne, skončil sa najkrajšie a najšportovejšie, ako len mohol. Majstrovstvá sveta vo futbale sa – odhliadnuc od všetkých nefutbalových vecí – vskutku vydarili. To najlepšie prišlo na záver, lebo finále medzi Argentínou a Francúzskom bolo veľkolepé.
Víťazná Argentína síce v Katare začala prehrou so Saudskou Arábiou, ale potom sa už iba zlepšovala. Aj v predvianočnom finále, ktoré po remíze 3:3 vyvrcholilo až v rozstrele z bieleho bodu, bola lepším tímom.
Lionel Messi je po zisku titulu svetového šampióna (nekorunovaným) najlepším hráčom všetkých čias. V 35 rokoch odohral fantastický turnaj, Argentínu ťahal v každom zápase, bol dominantný ako kedysi Diego Maradona na Mundiale 1986.
Argentína lepší vianočný dar dostať nemohla.