Futbalisti Christian Eriksen a Sergio Agüero, biatlonistka Ingrid Landmark Tandrevoldová či naposledy cyklista Sonny Colbrelli. Športovcov, ktorí trpia po zvýšenej námahe srdcovou arytmiou, je čoraz viac. Ochorenie je liečiteľné, ale vie aj ukončiť kariéru. Rozprávať by o tom vedel najmä Agüero.
„Opúšťam hru, ktorú milujem. Zdravie mám iba jedno a keď mi telo vraví, že stačilo, musím ho počúvať,“ vravel argentínsky kanonier po tom, ako pre problémy s nepravidelnou srdcovou frekvenciou vlani ukončil kariéru.
Riziková skupina
Beh, cyklistika či plávanie. Športy, ktoré sú charakteristické najmä udržaním čo najvyššej rýchlosti po čo najdlhšiu dobu. Po vysoko intenzívnom a dlhotrvajúcom výkone však môže dôjsť k problémom.
Kým srdce bežného dospelého človeka v pokoji udrie za minútu 60 až stokrát, u vytrvalostných športovcov je to často iba 30-krát za minútu. Sú aj takí, ktorí vykazujú dokonca len polovičnú hodnotu.
Foto: - / Shutterstock Editorial / Profimedia
Rizikovou skupinou sú športovci po tridsiatke. Štúdia Manchesterskej univerzity dokázala, že u starších atlétov s dlhoročnou tréningovou skúsenosťou je väčšia pravdepodobnosť, že budú v budúcnosti potrebovať umelý kardiostimulátor.
Agüero pre problémy s arytmiou skončil s futbalom. Eriksenovi lekári voperovali kardiostimulátor, ktorý kontroluje činnosť srdca. Colbrelliho, ktorý má rovnako ako dvojica futbalistov po tridsiatke, čakajú ďalšie testy. Ich výsledky určia, či sa vráti k vrcholovej cyklistike.
Zradnosť ochorenia je v tom, že športovec ani nemusí vedieť, že ním trpí. Colbrelli má za sebou životnú sezónu. Počas nej vybojoval sedem výhier vrátane famózneho triumfu na monumente Paríž – Roubaix, stal sa talianskym i európskym šampiónom.
„Nikdy som sa necítil lepšie, som na vrchole síl,“ vravel v októbri na velodróme v Roubaix. O päť mesiacov takmer zomrel, keď skolaboval po špurte na nedávnych pretekoch Okolo Katalánska. Lekári museli pri jeho oživovaní použiť defibrilátor a nebyť ich bleskového zákroku, mohlo prísť k tragédii.
Covid a psychika
Zvýšený počet problémov s arytmiou medzi športovcami má aj iný dôvod. Arytmia je vo veľa prípadoch vyvolaná myokarditídou, čo je zápalové ochorenie srdcového svalu. Jeho najčastejšou príčinou vzniku je vírusová infekcia, v súčasnosti prevláda najmä COVID-19.
„Konšpirátori tvrdia, že zápal vyvoláva očkovanie, ale to platí len v nízkom percente prípadov. Oveľa horší je covid, ktorý vie potrápiť nielen bežných ľudí, ale aj športovcov. Najhoršie je, keď zasiahne srdce. Jeho oslabnutie môže viesť až k srdcovému zlyhaniu,“ upozorňuje expert na športovú medicínu Dr. Francesco Corsetti pre magazín Rouler.
Foto: Joan Valls/NurPhoto / Shutterstock Editorial / Profimedia
Druhým faktorom je psychika. Šport je pre športovcov zamestnaním, nechcú prísť o zdroj živobytia. Viacerí ignorujú varovné signály a pokračujú v súťažení aj napriek tomu, že ich telo nepočúva na sto percent.
„Viacerí, hoci ani nemusia byť športovcami, majú tendenciu zľahčovať problémy. Ale ľudské telo je rozumný organizmus. Ak upozorňuje, že niečo nie je v poriadku, treba ho počúvať. Športovci sú však niekedy akoby hluchí a slepí. Nechcú prísť o honorár či víťazné prémie, často však tlačia veci za hranu,“ zdôrazňuje športový psychológ Marco Orsini.
Dôležité prehliadky
Ako pri všetkých zdravotných komplikáciách, aj pri arytmii je dôležitá včasná diagnostika. Nie vždy je však možná, pretože ochorenie sa zvyčajne prejavuje vo vyššom veku. Nie je to však pravidlo.
„Ako 16-ročný mladík som šiel na každom tréningu naplno. Najskôr som príznaky nebral príliš vážne. Srdce mi občas bilo silno, potom zase nepravidelne. Keď sa k tomu pridala bolesť na hrudi, vedel som, že niečo nie je v poriadku. Lekári ma poslali na testy, ktoré preukázali srdcovú arytmiu. Keď mi oznámili, že s mojou rozbiehajúcou sa kariérou je koniec, rozplakal som sa,“ spomína bývalý nádejný basketbalista Milan Javorský.
Jeho diagnóza nebola život ohrozujúca a špecialisti mu po ďalších vyšetreniach povolili športovať. Na vrcholové výkony však musel zabudnúť. Priznáva, že prvé tréningy po návrate boli náročné.
„Človek má prirodzene strach. Ak som pocítil čo i len malý diskomfort v hrudníku, automaticky som znížil záťaž. Postupne som si našiel tempo, ktoré mi nespôsobovalo problémy. Od toho momentu uplynulo dvadsať rokov a basketbal na amatérskom leveli hrám dodnes,“ vraví.
Dodáva, že ak si človek nie je istý a nestačí mu bežná prehliadka u lekára, môže navštíviť špecialistu, ktorý mu vykoná tzv. záťažovú elektrokardiografiu. Ide o vyšetrenie, počas ktorého je sledovaná elektrická aktivita srdca v pokoji a následne počas rôzneho stupňa záťaže. Procedúra stojí od 80 do 150 eur, vykonávajú ju viaceré zariadenia na Slovensku.
Aké sú teda odporúčania pre nielen vrcholových, ale aj rekreačných športovcov: sledujte, čo vám naznačuje vaše telo a nepodceňujte pravidelnosť preventívnych prehliadok. Šport by mal byť prospešnou, nie život ohrozujúcou aktivitou.