Teraz majú ženy-športovkyne iného súpera – z vlastných radov.
Verejnosť čoraz viac polarizuje téma transsexuálnych športovcov. Problematika sa až na malé výnimky týka ženského pohlavia.
"Transsexuál v športovom ponímaní neznamená pre muža hrozbu. U žien je to iné. Transsexuálne ženy si v puberte prešli iným fyzionomickým vývojom a preto ich športová výkonnosť môže byť odlišná.
Rovnaké platí o ženách so zvýšenou hladinou testosterónu," vraví profesor John O'Harra z univerzity Severná Karolína.
Žena alebo muž?
Do druhej z menovaných skupín patrí aj Caster Semenyová. Strednotratiarka z Juhoafrickej republiky od začiatku kariéry počúvala narážky v súvislosti s rodovou identitou.
Keď na MS 2009 prekvapujúco vyhrala osemstovku, musela podstúpiť sériu testov pohlavia. Lekári zistili, že má zvýšenú hladinu mužských hormónov. Atletickí šéfovia jej spočiatku dovolili súťažiť so ženami, ale niektoré jej súperky to nezvládali najlepšie.
"Pre mňa nie je ženou. Je mi ľúto ostatných pretekárok. Behať s ňou nie je fér,“ vravela talianska bežkyňa Elisa Cusmová. Ešte ďalej vo vyhlásení zašiel vtedajší šéf českej atletickej reprezentácie Tomáš Dvořák.
„Nepáči sa mi to. Atlétky ako Semenyová majú výhodu. Nech im urobia samostatnú súťaž alebo nech behajú s mužmi,“ uviedol bývalý desaťbojár.
Netrvalo dlho, IAAF (dnes Svetová atletika) opäť otvorila prípad Juhoafričanky a spor trvá dodnes. Ťahá sa po súdoch, športových i civilných.
Dvojnásobná olympijská šampiónka v behu na 800 m môže súťažiť, ale zároveň sa musí podrobovať hormonálnej liečbe. Tvrdí, že tá jej spôsobuje vedľajšie efekty, ktoré majú negatívny vplyv na jej zdravie.
Experti tvrdia, že až 8-tisíc mužov prekonalo v minulosti svetové rekordy žien v bežeckých disciplínach. „Prečo majú muži túto výhodu? Odpoveď je jasná – testosterón. Riadi vývoj reprodukčného systému, zvyšuje svalovú hmotu a silu a znižuje tuk,“ vysvetľuje O'Harra.
Som dievča, som bežkyňa
Problém s transgender športovkyňami však nie je témou iba vo veľkých arénach, rieši sa aj v školách. V USA sa vlani v štáte Connecticut obrátili rodičia troch študentiek strednej školy s podnetom na federálny súd.
Nechceli sa už pozerať na to, ako ich dcéry neustále prehrávajú v súťažiach s dvoma očividne fyzicky lepšie disponovanými atlétkami. Napokon, na Youtube sa objavilo niekoľko videí zo spomínaných pretekov.
„Z psychického aj fyzického hľadiska poznáme výsledok už pred začiatkom,“ uviedla jedna z nich, Alanna Smithová, dcéra niekdajšieho bejzbalového hráča Lee Smitha.
„Táto biologická nespravodlivosť nezmizne, pretože niekto verí v rodovú identitu. Všetky dievčatá si zaslúžia šancu súťažiť za rovnakých podmienok,“ dodala.
V Spojených štátoch vyvolala žaloba rozporuplné reakcie. Atlétky, ktorým chceli účasť v šprintoch zakázať, sa cítili dotknuté.
„Som dievča a som bežkyňa. Zúčastňujem sa na podujatiach rovnako ako moje rovesníčky. Je nespravodlivé a zároveň bolestivé, že moje víťazstvá sú neustále napádané a tvrdá práca ignorovaná,“ zamyslela sa Terry Millerová.
Foto: SITA/AP, Pat Eaton-Robb
Connecticut bol dovtedy jedným zo 17 štátov, ktoré v roku 2019 umožnili športovcom stredných škôl súťažiť bez obmedzení. Osem štátov zasa uznávalo pravidlá, ktoré to transšportovcom sťažili. Požadovali od nich, aby pretekali pod rodom na svojich rodných listoch.
A výsledok?
V 45-stranovej správe federálne ministerstvo školstva vyšlo v ústrety trojici študentiek. Uznalo, že Connecticut porušoval ich práva.
O pár mesiacov sa zasa štát Idaho stal prvým zo všetkých, ktorý zakázal transsexuálnym dievčatám účasť v dievčenských a ženských športoch a legalizoval prax požadovania sexuálneho testovania.
Zákon bol zameraný predovšetkým na športovcov, ktorí boli na svojich rodných listoch chlapcami, ale teraz sa identifikujú ako ženy a chcú súťažiť ako také.
Niektoré vplyvné spoločnosti s veľkými prevádzkami v Idahu, vrátane Chobani a Hewlett-Packard, už vyzvali guvernéra, aby zákon vetoval. Znepokojenie už stihol vyjadriť aj Úrad generálneho prokurátora.
Transsexuálky sú nebezpečné
Citlivú tému nedávno otvorila aj Svetová ragbyová federácia (World Rugby). Jej šéfovia tvrdia, že ak ženy nastupujú proti súperkám-transsexuálkam, riziko zranenia v ich prípade je o 20 až 30 percent vyššie.
Foto: SITA/AP, Jeff Chiu
World Rugby sa opiera o výskum, ktorý si nechal vypracovať. V jeho výsledkoch sa ďalej píše, že transgender ženy majú značnú fyzickú výhodu oproti biologickým ženám a to aj v prípade, že sa podrobujú hormonálnej liečbe.
"V športe to nemôže fungovať tak, že rodová rovnosť je nad biológiou. Právo športovať by sa nemalo zamieňať s právom na sebaurčenie v určitom športovom odvetví alebo súťaži.
Definovať určité športové odvetvie na inom ako biologickom základe by mohlo mať za následok, že dievčatá po celom svete by si nemohli vybrať šport po dovŕšení puberty.
Regulácia u športovkýň na základe rozdielov v sexuálnom vývoji je primeraný prostriedok v boji za zachovanie spravodlivej a zmysluplnej súťaže medzi ženami," píše sa vo vyhlásení WR.
Súčasný návrh na prehodnotenie pôsobenia transgender žien v ragby bude vedenie svetovej federácie prerokovávať koncom roka. Teraz sa k nemu majú vyjadriť jednotlivé národné asociácie.
V prípade že prejde aj do praxe, ragby sa stane prvým športom, ktorý zakáže transsexuálkam účinkovanie v regulárnych tímoch.