Rozhovor ste posunuli o viac ako hodinu, keďže syn spal a nechceli ste ho rušiť. Už vám pomáha na záhrade?
Jasné, akurát kosíme. Ja mám klasickú kosačku, on plastovú. Rád polieva kvety, jahody či tuje.
Za normálnych okolností by ste si však tieto rodinné chvíle neužívali…
Veru nie. Bol by som zrejme niekde v zahraničí na pretekoch a ladil formu na Tokio. Mala to byť olympijská sezóna. Manželke som na jeseň minulého roka povedal, že budem doma minimálne. Všetko sa však otočilo o 180 stupňov. Hoci sme absolvovali dve sústredenia v USA a Portugalsku, naše plány sú preč. S rodinkou sa to však zvláda lepšie.
Zažili ste netradičný návrat zo sústredenia v Portugalsku. Prečo vás nechceli pustiť do lietadla?
V deň odletu mne aj ďalším 4–5 pasažierom pri lietadle povedali, že nemôžeme nastúpiť a letieť do Viedne, lebo nemáme v Rakúsku trvalý pobyt a ani rakúske občianstvo. Nakoniec sa ukázalo, že to nebolo potrebné. Po dni strávenom v Lisabone som odcestoval a prišiel do domácej karantény. Našťastie som to stihol ešte predtým, ako zaviedli tú štátnu.
Prečo našťastie? Báli ste sa jej?
Nie, nie. Išlo najmä o to, že mám doma vybudovaný vlastný sektor. Rozšíril som ho aj o posilňovňu. Všetko som odrobil tak, ako som chcel.
Atletická sezóna 2020 nemá vrchol. Nechýba vám motivácia?
Sme v roku bez nejakej vízie. Kto by to bol o tom olympijskom povedal, všakže? Je ťažké sa naň namotivovať. Nedával som do tréningov to extra, ktoré by ma posunulo vpred. Nikdy sa mi nestalo, že by som nešiel na tréning. Odchádzal som z nich však aj s pocitmi, že to nebolo nič moc. Podpísalo sa to aj na mojich výkonoch. Už však našťastie máme aspoň plán domácich pretekov. Hneď sa mi jednoduchšie trénuje. Verím, že sa na majstrovstvách Slovenska či mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft ukážem v dobrom svetle.
Koľko vyhodených peňazí vás stála táto neobvyklá sezóna?
Tisíce eur.
V USA momentálne rezonuje téma rasizmu po smrti Afroameričana Georga Floyda. Sledujete, čo sa tam deje?
Samozrejme, lebo sa neskôr chystám na sústredenie do San Diega, kde nedávno zapálili časť Downtownu a zablokovali diaľnice. Dlhé roky som tam žil, ale nikdy som nič také nepocítil. V USA majú aj množstvo antidiskriminačných zákonov. Počas môjho štúdia obchodného manažmentu sme ich dlhé semestre riešili. Na druhej strane, v komunite Američanov aj napriek tomu cítiť veľký tlak.
Čo to znamená?
V Američanoch je rasizmus. Stačí malá iskra a už horí. Nečudujem sa, že sa niečo také smutné stalo. A ani reakcii, ktorá teraz prišla.
Spolupracujete s európskym šampiónom z roku 2010 Liborom Charfreitagom. Aké ciele ste si stanovili do nového roka 2021?
Zhodli sme sa, že som v najlepších kladivárskych rokoch. Radi by sme teda atakovali osobný rekord (79,16 metra, pozn.) a zaútočili na vrcholných podujatiach na popredné priečky.
Na OH v Riu ste obsadili piatu priečku. Pomýšľate na olympijskú medailu?
Už som bol na dvoch olympiádach a nechcem sa tretej iba zúčastniť. Keď všetko do seba zapadne, možno si ju konečne vybojujem.
Nebude vám prekážať, ak by vaše snaženie videla kvôli bezpečnostným opatreniam len hŕstka divákov?
Určite áno. V Riu, aj predtým v Londýne, bol plný štadión. Počas pokusu to až tak nevnímam. Veľakrát hádžeme aj v elitných seriáloch pred hŕstkou divákov. Zvykli sme si. Keby však na medailovom ceremoniáli bola komorná atmosféra, nebolo by to ono.
Koronavírus vo veľkom ovplyvňuje šport. Aká bude atletika po roku 2020?
Vidím pozitívum v tom, že sa ľudia začali viac hýbať. Behajú, bicyklujú, cvičia… Atletika je základ všetkého, takže predpokladám viac záujmu o náš šport. Navyše, aktívny život je dobrou prevenciou voči takýmto vírusovým ochoreniam. Ostáva len dúfať, že si to všimnú aj televízie a sponzori. V tom atletika najviac trpí – prednosť majú futbal, hokej či zámorské súťaže.