Dlhé týždne čakali, kým im vládni predstavitelia dovolia otvoriť čo i len jeden bazén. K bratislavským Pasienkom sa v týchto dňoch postupne pridali aj ďalšie.
Nebyť dobre pripraveného plánu a neodbytnosti Slovenskej plaveckej federácie (SPF), zrejme by sa akvabely Nada Daabousová a Diana Miškechová naďalej pripravovali prostredníctvom videohovoru.
„Povedali sme si, že nemáme čo stratiť. Buď nám to kompetentní povolia alebo nás nebudú mať radi,“ smeje sa prezident SPF Ivan Šulek.
Chlór zabíja baktérie
Vďaka nemu i snahe zástupcu športovcov SPF Tomáša Klobučníka sa do vody vrátila najskôr reprezentačná elita a neskôr mladšie ročníky i kluby.
„Svalovicu som mal na ramenách i trieslach. Príprava na suchu sa nedá s tou vo vode vôbec porovnať,“ spomína si na svoj prvý tréning po niekoľkomesačnej pauze elitný prsiar. Klobučník spojil sily so Šulekom a postupne oslovili Slovenský olympijský športový výbor, štátneho tajomníka pre šport, hlavného hygienika Slovenskej republiky, predsedu vlády i parlamentu.
„Nepísané pravidlo hovorí, že koľko ste mimo vody, dvakrát toľko isto času vám vezme prinavrátenie formy. Pre našich reprezentantov to vychádza na september. Preto sme bojovali veľmi tvrdo o návrat do vody. Naše otravovanie i detailne vypracovaný plán priniesli želané ovocie. Čerpali sme z viacerých zdrojov, sledovali sme pravidlá v rôznych krajinách,“ vysvetľuje Šulek.
Z viacerých dôvodov sa neodvážil žiadať štát o pravidelné testovanie slovenských reprezentantov. Jeden z kľúčových bol aj fakt, že voda v bazéne zabíja všetky baktérie.
„Museli sme upraviť množstvo chlóru vo vode tak, aby ničil mikróby. Dá sa povedať, že naši športovci v podstate plávajú v dezinfekčnom prostriedku. Navyše, dva mesiace neboli v zahraničí. Nemáme obavy, že by sa koronavírus rozšíril,“ dopĺňa Šulek.
Niet sa k čomu upnúť
Aktuálna situácia prináša radosť aj vrásky na čele. Prevádzka bazénov nie je lacný špás. Pokiaľ sú napustené vodou, 24 hodín a 7 dní v týždni musia byť zapnuté čerpadlá, aby sa voda nepokazila. To isté platí aj o vzduchotechnike, ktorá bráni plesniam či korózii. Šulek verí, že v druhej polovici júna sa situácia zlepší.
„Vtedy by sa do bazénov mohla dostať aj verejnosť. Prevádzkovatelia bazénov by čo-to zarobili. Náklady sú veľmi vysoké. Je to podobné so zimnými štadiónmi. Ani tie sa nedajú po vyprázdnení zhasnúť a zamknúť ako športové haly,“ vysvetľuje Šulek.
S úsmevom priznal, že pred niekoľkými týždňami mu plavci najskôr volali s radosťou v hlase, nakoľko sa tešili z dlhšej prestávky. Neskôr však prišli obavy a obligátna otázka, kedy sa vrátia do vody. Hoci tam už sú, nie je o čo veľmi bojovať.
„Je to paradoxná situácia. Plavecká sezóna býva nabitá, mávame minimum voľných dní. Teraz sme mali dva mesiace nútenej pauzy. Do poslednej chvíle som veril, že decembrový svetový šampionát v Abú Zabí nezrušia. Nezostáva nám nič iné, len trénovať od múru k múru a zabojovať aspoň na nejakých domácich pretekoch,“ neskrýva sklamanie Klobučník.
Radosť z radikálneho rozhodnutia nemá ani slovenská jednotka medzi ženami Andrea Podmaníková.
Tá sa môže aspoň sústrediť na štúdium v americkom Dallase.
"Otvorenie bazénov je skvelá správa. Škoda len, že tento rok pôjde do zabudnutia. Už sa nie je k čomu upnúť. V auguste zrejme pôjdem do USA, kde by som mala pokračovať v štúdiu a aj v tréningu. Obavy z koronavírusu nemám. Teším sa aspoň na školské preteky,“ uzatvára Podmaníková.