V takejto atmosfére cestovali československí reprezentanti na olympiádu 1948 do Londýna. V lietadle, ktoré nieslo stopy po guľkách, ale aj s obrovským očakávaním.
„Nemci ani Sovieti na Hry neprišli. Ale stretnúť Američanov, černochov alebo Indov, to bol veru poriadny zážitok. Prvýkrát sme videli aj pomaranče či čokoládu,“ spomínala na udalosti oných dní Věra Ružičková, šikovná gymnastka.
Lenže všetko bolo napokon inak. Radosť z nového života vystriedal žiaľ za kamarátkou. Priamo pod piatimi kruhmi v Londýne zomrela členka československého gymnastického družstva Eliška Misáková.
Jedna z najväčších nádejí
Dievčina z Kojetíc mala čerstvých 23 rokov a patrila medzi najväčšie nádeje gymnastického tímu. Mimochodom, tento šport bol výkladnou skriňou Československa – v roku 1936 na Hitlerovej olympiáde v Berlíne ich zo zlatého stupienka zhodili len rozhodcovia, ktorí nadržiavali domácim Nemcom.
Ale späť k Eliške…
Vyrastala v rodine železničného výpravcu, bola najstaršia z troch sestier. Spoločne so sestrou Miloslavou cvičila vo vyškovskom Sokole. V rokoch 1936 až 1944 navštevovala reálne gymnázium. V Sokole cvičila od žiactva a už v doraste sa zaradila medzi najlepšie pretekárky.
Pred olympiádou v Londýne prešla náročným vyraďovacím sitom. V pôvodnej skupine bolo až 26 gymnastiek, na ostrovy však odcestovalo iba deväť z nich – osem plus jedna náhradníčka. Eliška mala patriť medzi ťahúnky československého tímu.
Krutá pravda v nemocnici
Keď nadišiel deň odchodu, cítila sa zle. „Už v lietadle to nebolo ono, ale mysleli sme si, že má len príznaky chrípky,“ spomínala kolegyňa z tímu Ružičková. Ale keďže horúčka stúpala, ďalšie podozrenie znelo: zápal mozgových blán.
Keď mladé ženy dorazili do metropoly Veľkej Británie, Misákovú ubytovali v Noertwoode na infekčnej izbe. Situácia sa však naďalej zhoršovala a anglický lekár odporučil prevoz do nemocnice v Ubridxi.
Až tu vyšla najavo krutá pravda. Eliška mala detskú obrnu.
Foto: olympic.cz
Lekár výpravy Zdeněk Hornof, ktorý ochorenie predtým sám prekonal, jej poskytol svoju krv – odborníci sa domnievali, že práve taká krv bude mať protilátky a pomôže. Ale márne.
Keď Misákovú navštívili v nemocnici kamarátky z družstva, mohli sa na ňu pozerať len cez sklo. Ležala zovretá v železných pľúcach. Nemohla hovoriť, ochrnuli jej ruky, na druhý deň aj nohy.
„Pridelili nám zdravotnú sestru, ktorá všetkým denne merala teplotu. Pôsobilo to veľmi depresívne,“ spomenula si Ružičková. Gymnastky dostali strach nielen o kamarátku, ale podvedome tiež každá o seba.
Zlato pre Elišku
Nadišiel deň súťaže. Misáková bojovala o život v nemocnici a jej kamarátky o olympijské kovy. Súťaž usporiadatelia kvôli počasiu presunuli z otvoreného štadióna vo Wembley pod strechu Empress Hall v Kensingtone.
A družstvo zaslúžene triumfovalo.
„Snažili sme sa sústrediť na vlastný výkon, ale predtým sme si povedali, že musíme bojovať. Nielen za seba, ale najmä za Elišku,“ vravela Ružičková, ktorá ako náhradníčka v tíme nahradila Misákovú.
Žiaľ, tá počas súťaže prehrala boj o život. „Tesne po pretekoch sme sa dozvedeli, že Eliška zomrela. Dekorovali nás medailami a my sme plakali. Diváci si pritom mysleli, že ide o slzy šťastia,“ dodala Ružičková.
Smútil celý národ
Smutná správa dorazila do Empress Hall ešte počas súťaže.
„V jednej chvíli vyvolali usporiadatelia našu líderku Máriu Provazníkovú. Išla k vstupu do haly, čoskoro sa vrátila a všimla som si, aká je rozrušená. Nikomu nič nepovedala, ani Misákovej sestre Slávke, pretože do konca chýbali ešte asi dve disciplíny. Keď sme skončili, chytila Slávku a išli do nemocnice. Čakali sme na vyhlásenie víťazov a potom nám to povedali: Eliška zomrela ešte v priebehu pretekov,“ lovila v spomienkach Marie Ďurovičová-Kovářová.
Pamiatke Elišky Misákovej je venovaný dokument Českej televízie Zlato pre Elišku. Na svoju kolegyňu z reprezentácie v ňom spomína práve Věra Ružičková, ktorá na olympiádu pôvodne odišla ako náhradníčka, ale nakoniec cvičila práve namiesto Elišky Misákovej a priviezla si zlatú medailu.
Pri slávnostnom vyhlásení víťazov bola československá vlajka olemovaná čiernou stuhou. Eliška Misáková ako jediný športovec v dejinách olympijských hier dostala čestnú zlatú medailu in memoriam.
Návrat športovcov z olympiády bol smutnou udalosťou veľmi poznačený. „Na nohách bola celá republika, smútil celý národ,“ spomínala v dokumente pamätníčka Jaroslava Sýkorová.