Je 25. apríl 1987. Severné Írsko prežíva zložité časy. V krajine vyčíňa Írska republikánska armáda (IRA), zomierajú nevinní ľudia. Terorizmus je takmer na dennom poriadku.
Život na ostrovoch sa však nezastavuje. Ani ten športový. Na írsku ragbyovú reprezentáciu čakajú historicky prvé majstrovstvá sveta, ktoré hostia Austrália a Nový Zéland. V Dubline sa preto koná zraz.
Do hlavného mesta mieri trojica reprezentantov. Za volantom auta sedí David Irwin, na mieste spolujazdca Philip Rainey. Spoločnosť im robí Nigel Carr. Vo vozidle panuje dobrá nálada, trojica urastených chlapov sa jedného z vrcholov kariéry nevie dočkať.
Pred športovcami ide ďalšie auto. Jeho posádku tvoria vysokopostavený severoírsky sudca Sir Maurice Gibson s manželkou Cecily.
Keď obe vozidlá dorazia ku Killean, dedinke pri hraniciach Severného Írska a Írska, príde k okamihu, ktorý viacerým ľuďom prevráti život naruby.
Vzduchom zaznie obrovský výbuch. Jedno z áut vyletí do vzduchu. Je úplne zdemolované – strecha stlačená až k sedadlám, dvere, kapota na nerozoznanie. Druhé auto je poškodené o niečo menej.
Foto: Reuters
Dvaja ľudia sú na mieste mŕtvi – sudca so svojou ženou.
Trojica športovcov? Žije. Jeden z nich, Irwin, si zachová duchaprítomnosť. Kamarátov hrdinsky ťahá z trosiek.
„Na ten deň si spomínam veľmi dobre. Najmä na momenty zo sanitky. Hlasy zdravotníkov boli veľmi smutné, hovorili o smrteľných úrazoch,“ vracia sa Carr k desivým okamihom.
„Keď som si uvedomil, že v sanitke sme len dvaja, ihneď som si predstavil to najhoršie – bože, jeden z nás neprežil,“ dodáva v dokumente BT Sport Shoulder to Shoulder.
To však ešte netuší, že lekári debatujú o sudcovi a jeho manželke.
Jeho ďalšia myšlienka? „Hádam stihnem šampionát,“ hovorí Carr vtipne, no i s pachuťou v ústach. Netrvá však dlho a uvedomí si, že nielen sen o účasti na majstrovstvách sveta sa rozplynul. Atentát ukončil jemu i jeho spoluhráčom kariéru.
Nie div, veď výpočet Carrových zranení je hrozivý. „Stratil som vedomie, mal som poranenie hlavy, krku, a chrbtice. Mal som roztrhnutú slezinu, zlámaných päť rebier, silné podliatiny na lakťoch a stehnách, odštiepenú kosť v členku. A okrem toho aj vnútorné krvácanie,“ šokuje jedenásťnásobný írsky reprezentant.
Po tom, ako sa vystrábil z vážnych zranení, odišiel do športového dôchodku. V 27 rokoch. Sám o sebe hovorí, že po tragédii, ktorú s obrovským šťastím prežil, sa z neho stal empatickejší človek.
„Uvedomil som si, že počas tohto obdobia prišlo o život okolo 3500 ľudí. Ďalší utrpeli podstatne vážnejšie zranenia. A ja? Mám obe ruky, obe nohy, neprišiel som ani len o prst. To všetko je veľmi pozitívne,“ myslí si Carr.
Muž, ktorý prežil výbuch bomby…