Aj tí slovenskí museli v uplynulých dňoch zvoľniť. Po prepuknutí pandémie koronavírusu odložili rakety, lopty, hokejky do kúta a v pohodlí domova obsadili pohovky a kreslá. Aj oni trávia čas v domácej karanténe. „Na nákupe som bol hádam len raz,“ vraví chodec Matej Tóth.
Filmy a spoločenské hry
Olympijský šampión má v porovnaní s inými športovcami výhodu – na tréning mu postačí bežecký pás.
„Nevidím však problém ani v príprave vonku – ideálne v prírode, kde je minimálne riziko kontaktu s ľuďmi. Navyše, v týchto dňoch trénujem v obmedzenom režime. Najbližšie dva mesiace nikde pretekať nemôžem, preto potrebujem, aby mi forma klesla,“ vysvetľuje Tóth.
Športovým aktivitám venuje hodinku denne. O to viac času mu zostáva na rodinu.
"Počas januára a februára som bol šesť týždňov mimo domova. Spoločný čas je nám vzácny. Tým, že mám dve školopovinné deti a manželku učiteľku, povinností máme dosť. Dopoludnia vybavíme školu, navaríme obed.
Popoludní prichádzajú na rad domáce práce – pri peknom počasí v záhradke. Podvečer trávime čas pri filme či spoločenskej hre," dodáva nitriansky rodák.
Nehrozí v rodine Tóthovcov ponorka?
„Kdeže, z každej situácie si treba zobrať to pozitívne. Doba je rýchla, stresujúca. Počas týchto dní si musíme uvedomiť, že to, čo sa nám javilo dôležité a mysleli sme si, že bez toho nevieme žiť, vôbec nie je podstatné. Nastavme si preto myseľ pozitívne, potom nebudú najbližšie týždne také náročné,“ vystríha Tóth.
Uprataná pivnica i dlhý spánok
Dobrú náladu si zatiaľ udržiava aj Dominika Navarová Cibulková. Bývalá slovenská tenistka odohrala posledný súťažný zápas pred desiatimi mesiacmi. O to ľahšie znáša súčasnú situáciu.
„Keďže milujem dlhý spánok, nikdy nevychádzam z postele skôr ako pred desiatou,“ pousmeje sa Bratislavčanka.
S manželom Michalom trávia – ako väčšina ľudí – čas za dverami domova. „Už sme robili kadečo. Vytriedili sme všetky police, Michal dokonca upratal pivnicu. A ja? Karanténa ma naučila byť lepšou gazdinou. To znamená, že varím,“ dodáva finalistka Australian Open 2014.
Okrem tradičného upratovania sa Navarovci venujú aj inému druhu relaxu. „Pozeráme seriály a filmy, občas si zacvičím. A každý druhý deň vychádzame von – nasadíme si rúška a ideme sa prevetrať do prírody na nejaké zašité miesto,“ prezrádza Cibulková.
PlayStation či slovenská televízia
Mimo Slovenska trávi nevľúdny čas Erik Jendrišek. Slovenský futbalista pôsobí v gréckom klube Volos. „Až do pondelka nebol v Grécku núdzový stav. Každé ráno som preto šiel behať. Následne som si doma zacvičil a relaxoval,“ hovorí 33-ročný útočník.
Ako vyzerá relax v jeho podaní?
„S chalanmi z Cracovie Krakov, kde som tiež pôsobil, hrávame PlayStation,“ vraví Jendrišek. A kto sú jeho súpermi? „Krajania – Mišo Sipľak s Tomášom Vestenickým. "Okrem toho si účastník MS 2010 rád sadne aj pred inú obrazovku – televíznu. "Slovenské kanály sú moja záchrana. Pripomínajú mi domov,“ zakončí Jendrišek.
Nechcem Ovečkinovi narušiť prípravu
Koniec premiérovej sezóny medzi zámorskou elitou si predstavoval inak. Namiesto bojov v play off NHL či AHL sedí Martin Fehérváry doma a dodržiava nariadenú karanténu. „Mali sme skvelý tím. Či už v profilige alebo na farme. Mohli sme bojovať o trofeje, ale zasiahla vyššia moc. Nič sa s tým nedá robiť, zdravie je prvoradé,“ vraví slovenský obranca.
Cvičenie a štúdium
Do štruktúr hokejovej organizácie Washingtonu vhupol rovnými nohami. V drese prvého tímu Capitals debutoval v októbri, zvyšok sezóny strávil vo farmárskom tíme Hershey Bears. Keď kvôli koronavírusu pozastavili zámorské súťaže, 20-ročný mladík mal aj iný dôvod pre návrat domov.
Foto: SITA/AP, Nick Wass
„Odísť z USA som sa rozhodol pár dní po tom, ako vedenie NHL rozhodlo o prerušení sezóny. Spočiatku som váhal, ale potom som si uvedomil, že to bude ideálna šanca na to, aby som si dokončil maturitu,“ vysvetľuje ofenzívny bek.
Pre čoraz radikálnejšie opatrenia v súvislosti s uzatváraním hraníc mal na moment malú dušičku, či sa vôbec dostane domov včas.
„Bál som sa, že mi zrušia let alebo uzatvoria hranice. Najmä vtedy, keď som pomerne dlho čakal na check-ine na prvý let. Ostatné kontroly boli už, našťastie, bez problémov a napokon som dorazil domov,“ opisuje.
Dvojtýždňová karaténa medzi štyrmi stenami je pre športovca náročná. Telo, ktoré je zvyknuté na tréningovú či zápasovú záťaž, musí nútene oddychovať.
„Snažím sa cvičiť, krátim si čas upratovaním. Mám k dispozícii činky, ale nie je to ono. Postupne príde rad aj na školu a budem sa pripravovať na maturitu. Písal som si s Adamom Liškom, že by sme to tento rok už mohli dokončiť. Verím, že školy sa otvoria a bude nám to umožnené,“ želá si Fehérváry.
V dodržiavaní pravidiel karantény je zodpovedný. Odchod z bytu v jeho prípade nehrozí. „Nechodím nikam. Nákupy nám riešia brat alebo teta, vždy ich nechajú pred dverami. Karanténa nie je veru zábavná. Nemôžem ísť von si zabehať alebo previesť sa na bicykli. Hýbem sa, ale podmienky v byte sú obmedzujúce,“ povzdychne si.
Hviezdy z oboch strán
V NHL debutoval ešte ako tínedžer, 20. narodeniny oslávil niekoľko dní po prvom zápase v profilige. Celkovo za prvý tím odohral šesť duelov. „Najkrajšie spomienky mám na debutový zápas. Ten je len raz za život, už nikdy nebude ďalší prvý. Ale užíval som si každý duel,“ priznáva slovenský reprezentant.
V šatni Capitals dostal exkluzívne miesto. Po pravej strane sedával hviezdny útočník Alexander Ovečkin, po ľavej jeden z najlepších obrancov v lige John Carlson. „Bolo to trochu stresujúce. Ako nováčik nechcete narušiť Alexovi prípravu na zápas. Každú tretinu má novú hokejku, všetko má presne načasované. Je to hrajúca legenda. Musel som byť pri ňom opatrný,“ usmieva sa.
Aj Slovensko je ťažko skúšané pandémiou koronavírusu. Fehérváry sa tomu nechce nečinne prizerať a spolu s ďalšími hokejistami ponúkajú pomocnú ruku. Finančne prispeli na fungovanie iniciatívy Kto pomôže Slovensku.
"Zmyslom iniciatívy je pomôcť našim zdravotníckym zariadeniam a nemocniciam. Zásoby a pomôcky sa rýchlo míňajú. Všetci vieme, že na Slovensku to so štátnou pomocou nie je najlepšie.
Väčšina Slovákov platí dane a s takýmito vecami by nemal byť u nás problém. Ale situácia je taká, aká je. Je skvelé, že sa môžeme spojiť a pomôcť tým, ktorí to potrebujú," dodáva Fehérváry.
Jarné upratovanie
Poznáte to – všetko zlé je na niečo dobré… Alebo: aj z tej najväčšej kopy nešťastia si viete vybrať aspoň zrnko čohosi dobrého. Ak máte správne nastavenú hlavu.
Keď do našej krajiny – nepoznačenej prírodnými katastrofami, vojnami, pandémiami – vtrhol koronavírus, zostali sme v šoku. Prišla panika, obavy, hlavy nám zaplavili neisté myšlienky. Priestor dostala otázka: čo len s nami, preboha, bude?
Od karantény – dobrovoľnej či nedobrovoľnej – uplynuli viac ako dva týždne. Svet sa síce nezastavil, no výrazne pribrzdil, z päťky preradil na dvojku. A stíchol. Mamona dostala červenú, z hlavnej cesty vyrazili súdržnosť, obeta, spolupatričnosť – pomyselné zrnká čohosi dobrého.
Vírus, ktorý má do dnešného dňa na svedomí už viac ako 17-tisíc obetí (a ďalšie pribudnú), nám okrem obmedzení a útrap priniesol aj možnosť na zamyslenie sa. Život v karanténe je – ako to povedať – niekedy o hubu. Ale popri sťaženej práci mnohým ponúka aj priestor na to, čo by inak odkladali na víkendy, dovolenky, sviatky.
Veď si len predstavte – kedy ste naposledy strávili toľko času so synom, dcérou, manželkou, manželom? Kedy ste si užili toľko slnka – hoci len z vášho dvora, balkóna či terasy chaty? Alebo praktickejšie: kedy by ste sa dostali k uprataniu garáže? Vyčisteniu políc v pivnici? Či pokoseniu trávnika?
Ten čas by ste – za bežných okolností – strávili v aute, na ceste z práce, v obchodnom centre, detskom kútiku, kaviarni.
Pliaga, s ktorou ešte pred pár týždňami nik narátal, priniesla do našich životov to najpodstatnejšie – viac času s rodinou. A ponúkla možnosť na jarné upratovanie. Vo vzťahoch i príbytkoch.