Bolo to v roku 2005, tri roky pred profesionálnym debutom. Wilder mal devätnásť a práve sa mu narodila dcérka Naieya. Na svet prišla s poškodením chrbtice. Wilder musel financovať nákladnú liečbu. Pomoc a riešenie ťaživej situácie dlho nenachádzal, upadol do depresií.
"Krátko po jej narodení som prišiel o rodinu. Mal som 19 rokov a mal som sa postarať o dieťa s vrodenou poruchou. Dospelo to k bodu, keď som sedel so zbraňou v ruke a bol som pripravený siahnuť si na život.
Takéto myšlienky chodia po rozume každému, kto trpí depresiami alebo prechádza ťažkými časmi. Myslel som si, že samovražda je jediný spôsob, ako ukončiť všetko to trápenie. Nemyslel som na ostatných, videl som len seba.
Bol som mladý a sám som hľadal svoju životnú cestu. A k tomu som mal chorú dcérku, ktorá potrebovala viac lásky ako ostatné deti. Preto sa všetci modlíme v prvom rade za zdravie našich detí.
Bolo to ťažké obdobie, prichádzal jeden účet za druhým a ja som nemal dostatok finančných prostriedkov. Žil som od výplaty k výplate," zaspomínal si Wilder, cituje ho aj The Sun.
V roku 2005 si prvýkrát nasadil boxerské rukavice. V tom čase pracoval ako čašník v palacinkárni. Box bol poslednou nádejou, ako zarobiť peniaze a financovať liečbu dcérky.
Wilder sa presadil a o necelé tri roky neskôr získal bronz na olympiáde v Pekingu. Po Hrách odštartoval profesionálnu kariéru a dodnes nenašiel premožiteľa.
Wilder je podľa magazínu Forbes po Canelovi Álvarezovi a Anthonym Joshuovi tretí najlepšie zarábajúci boxer. Vďaka príjmom sa postaral o prvorodenú dcérku a neskôr priviedol na svet ďalších sedem potomkov.