V čom je partnerský vzťah s aktívnymi športovcami iný než medzi u bežných mladých ľudí?
V prvom rade je iný v tom,že celý rytmus a spôsob života sa musí prispôsobiť športovcovi a jeho profesionálnemu kalendáru, či sa to niekom páči, alebo nie. Šport je podobne ako umenie špecifická profesia, treba to rešpektovať.
Dá sa určiť, z čoho pramenia prípadné nedorozumenia či konflikty?
Je to veľmi individuálne. Ale časť nedorozumení vyplýva práve z rozdielneho spôsobu života partnerov. Stále hľadáte rovnováhu medzi dvoma svetmi, rodinným a športovým, ktoré bývajú od seba značne vzdialené. Sú dvojice, ktorým sa darí tú harmóniu udržiavať a sú také, kde je problém práve v dôsledku tohto faktoru. Ak športovec cíti, že nemá fungujúci partnerský vzťah, harmóniu vystrieda disharmónia, môže to negatívne ovplyvniť jeho výkon i osobný život. Neraz aj tragicky.
Čo zvyknete poradiť, keď začne vzťah škrípať?
Každý príbeh je osobitný, žiada si komplexný pohľad. Netrúfam si povedať, či manželstvá športovcov sú rizikovejšie než u bežných ľudí – aj v bežnej populácii sú rozchody dosť časté. Nepoznám štatistiky rozvodovosti športových partnerstiev. Zjednodušene: ako v každom partnerskom vzťahu apelujem na vzájomnú toleranciu, pochopenie a porozumenie. Nešportovec, či už muž alebo žena – si musí byť vedomý/á, že on je ten/tá, od koho sa vyžaduje vyššia miera tolerancie. Mám na mysli toleranciu, ktorá súvisí s akceptáciou – nazvime to športového kalendára svojho partnera. A športová časť páru by sa mala vo svojom voľnom čase partnersky angažovať, kompenzovať svoju absenciu počas plnenia si svojich športových povinností, naladiť vzťah na normálny život. Rešpektovať túžby partnera – nešportovca tak, aby sa ich odlišné svety stretli v príjemných zážitkoch. Ak sa nestretnú, riziko rozpadu vzťahu stúpa.
V čom sú najväčšie úskalia?
Šport prináša úžasný adrenalín, športovcovi môže v partnerskom vzťahu, prípadne v rodinnom prostredí chýbať. Dva-tri dni sa bez neho zaobíde, no potom ho túži zažívať opäť. Športový život je veľmi dynamický, prináša veľa podnetov vo vysokej intenzite. Komunita, ktorej športovec je členom, žije v špecifickom režime, odlišnom od rodinného života. To sa vzťahuje aj na život so známymi umelcami, biznismenmi či manažérmi. Najvýraznejšie úskalie vnímam v rozpore medzi dynamikou profesionálneho života športovca a rodinným zázemím. Na druhej strane, tento rozpor má sebe potenciál harmónie, stability a lásky. Preto každý športovec túži mať pekný partnerský vzťah.
Všeobecne: športovci v dennom živote sú konfrontovaní s princípmi fair play. Mali by ich viac ctiť aj v partnerských vzťahoch – a mali by byť preto trvácnejšie?
Viem, kam mierite, to je však zidealizovaná predstava. Pripúšťam, že športovci sú vo väčšej miere zvyknutí prekonávať prekážky ako bežná populácia. Ako sa prejavia vo vzťahu, závisí aj od ich výchovy, charakteru, mentálneho nastavenia. Iste, je vítané, ak aj vo vzťahu či v rodine konajú čestne a férovo, povedzme vo Wimbledone rovnako ako doma. Inak však je to podobné ako u iných dvojíc: majú svoje radosti i trápenia, obavy i úspechy, krízy i pocity šťastia. Neplatí však priama úmera: keď som úspešný na športovisku, budem úspešný aj v partnerskom vzťahu. Vyhrávať zápasy či etapy a žiť príkladne – sú dve rôzne, no pritom košaté témy.
Foto: Peter Jesenský
Je spolužitie dvoch športovcov jednoduchšie?
Teoreticky – áno. Obaja dobre vedia, čo šport dáva i berie, zlé časy by mali vedieť ľahšie preklenúť. Prípadne – keď manželka športovca vyrastala v športovej rodine, z vlastnej skúsenosti má natrénované riešenia vzťahových pascí – tak vie v spoločnom živote so športovcom lepšie predchádzať nedorozumeniam. Po harmonickom vzťahu túži zrejme každý; žiť ho znamená aj obetovať sa jeden pre druhého.
Poznáme smutné prípady, keď si športovci siahnu aj na život. Je to prejav slabosti či nebodaj odvahy?
Ani jedno, ani druhé. Bolo by chybou, aby sme sa na podobné prípady pozerali optikou slaboch/hrdina. Ide o hlboké neporozumenie toho, čo sa v človeku odohráva, keď sa dostane do takejto osobnostne existenčnej dilemy. Veľa ľudí dnes aj v dôsledku životného štýlu trpí depresiami, športovcov nevynímajúc. To vedie k pocitom osamelosti. Keď je človek obklopený ľuďmi, neznamená, že nie je osamelý. Pocity osamelosti a izolácie bývajú niekedy neznesiteľné. Mám dojem, že stále dostatočne nerozumieme problematike depresií a jej možným následkom na zdravie a život človeka. Všeobecne by sme mali venovať väčšiu pozornosť psychickému zdraviu. Ako spoločnosť by sme mali utvoriť otvorený a bezpečný priestor pre úprimnú komunikáciu o týchto problémoch. Žiaľ, tieto témy neraz komunikujú médiá len ako dôsledok tragických udalostí známych osobností. A väčšinou sa uberajú nesprávnym smerom.