Foto: SAUŠ/Roman Benický
Začali ho nazývať Spiderman z Handlovej. Ale on to počuje nerád. Sedemnásťročný športový lezec Peter Kuric bude Slovensko reprezentovať na Olympijských hrách v mládeže v Argentíne, ale myslí už aj na olympijské hry v Tokiu 2020.
Ako sa pripravujete na vrcholné preteky tejto sezóny v Buenos Aires?
Nečakal som, že by som sa mohol dostať na Olympiádu mládeže, hlavne na umelej stene, na ktorú som sa špeciálne nepripravoval. Teraz trénujem naozaj intenzívne, päťkrát týždenne, niekedy aj každý deň a trénujem všetky tri disciplíny – leed, speed aj bouldering. Leziem aj von na skalách, kde si dobre prečistím hlavu.
Lezenie sa stalo olympijským športom. Zmenilo to u vás niečo?
Asi teraz trénujem trochu viac a tiež častejšie na umelej stene, čo som predtým tak nevyhľadával. Ale inak by to asi nebolo oveľa iné. Prinieslo mi to určitý druh novej motivácie.
Žijete už tak trochu aj olympijský sen roku 2020?
Nominačné preteky do Tokia budú už za rok, takže chcem dovtedy dobre natrénovať a sústrediť sa hlavne na umelú stenu, keďže na nej sa lezie. A to je základ. Moja silná stránka je podľa mňa leed, čo je lezenie s lanom. Ale mám dobré šance myslím aj v boulderingu, a teraz trénujem najviac lezenie na rýchlosť, pretože sme na Slovensku na to nemali podmienky. Nechcel by som byť pozadu oproti tým vo svete.
Aké sú vaše úspechy a najlepšie časy?
Na Európskom poháre som skončil najlepšie na 6. mieste, na majstrovstvách sveta som bol tiež šiesty. Normálne sa na európskych pretekoch umiestňujem do 15. miesta a potom nasledujú úspechy na skalách. V speede zaleziem stenu za nejakých 8 sekúnd, ale určite sa musím zlepšovať aj naďalej. Nechcem ale zabúdať aj na ostatne disciplíny. V mojej kategórii dávajú juniori aj 6,5 alebo 7 sekúnd.
Ako je na tom konkurencia? Kde sú najťažší súperi?
V porovnaní s tým , ako to vidím na súťažiach vo svete, tak v zahraničí sú pretekári ďalej, ako na Slovensku, pokiaľ ide o trénovanie. Rozvinuté krajiny ako Japonsko, Amerika, Francúzsko, alebo Taliansko – to sú také tie lezecké veľmoci.
Ako ste sa vlastne dostali k lezeniu?
Môže za to kamarátova mama. Mal som deväť rokov a s najlepším kamarátom sme ako deti chodievali po rôznych krúžkoch, ako napríklad tanečný krúžok a podobne. On chcel ísť na horolezecký, ale ja som o tom nevedel nič. Jednoducho ma nahovorili, aby sme liezli a jeho to po nejakom čase prestalo baviť. Ja som sa do lezenia zamiloval.
Čo sa vám na tomto športe najviac páči?
Je tam voľnosť, adrenalín, môžem si na skalách vyvetrať hlavu, je to fakt super.
Mali ste si už nejaký vážny pád? Cítite niekedy strach?
Zatiaľ som si nič vážne nespravil a nijaký ťažký pád som nemal. Boli tu nejaké lezecké zranenia ako prasknuté pútko, alebo natiahnutá šľacha. Aj keď sa to nezdá, je to relatívne bezpečný šport. Podľa mňa je to bezpečnejšie ako nejaký futbal, alebo hokej.
Kde sa vám najlepšie lezie? Máte nejakú obľúbenú skalu, alebo stenu?
Mám radšej skaly než umelú stenu, pretože som vonku v prírode. Rád cestujem na skaly do Španielska, alebo do Rakúska, a na umelej stene som najradšej asi tiež v Rakúsku, ale aj v Taliansku je skvelá.
A na Slovensku?
Máme tu toho veľmi veľa, hlavne pokiaľ ide o prírodné skaly. Veľmi rád chodím na Súľov, alebo do okolia Banskej Bystrice a Donovalov. Za umelými stenami musím zo stredu Slovenska dochádzať do Bratislavy na K2, alebo do Považskej Bystrice. Inak leziem aj po ľade s čakanmi v horách, ale budem sa tomu venovať viac asi keď budem starší.
Čo lezecké vzory? Máte nejakého idola?
Priznám sa, že vzory nemám a snažím sa sústrediť n seba a na to, čo sa deje okolo mňa.
Nemajú rodičia strach, že ste si vybrali práve takýto šport?
Znie to zvláštne: Mami, idem si zaliezť s kamarátom von. Mam sa o mňa na začiatku bála. Myslela si, že to je nebezpečné, ale pokiaľ som s dobrými ľuďmi, ktorí ma na začiatku učili, tak sa relatívne nemôže nič stať. Mam ma teraz často vozí a pomáha mi, za čo som jej vďačný, a dokonca si zo už aj vyskúšala.
Vaše úspechy z vás robia mediálne známu osobnosť? Ako to vnímate?
Mám rád fanúšikov, hlavne keď nás podporujú na súťaži. Ale priznám sa, že keď som na stene, tak vypnem a nič nevnímam.
A čo vaša originálna prezývka?
V našej regionálnej televízii o mne hovoria ako o Spidermanovi z Handlovej, ale ak by som si mohol vybrať, tak mi tak radšej nehovorte. Niežeby mi to vadilo, ale nejako to neobľubujem.