Po dlhých mesiacoch boja o svoju nevinu kvôli nezrovnalostiam v biologickom pase suverénne vyhral miestnu päťdesiatku. V novom svetovom výkone roka 3:42:46 splnil limit na augustové majstrovstvá Európy v Berlíne. "Počas posledných kôl som prežíval najvybičovanejšie emócie. Príchod do cieľa som veľmi prežíval a vychutnával si ho,” tešil sa slovenský reprezentant.
Oplatilo sa podstúpiť mesiace nútenej prestávky kvôli dokazovaniu neviny, aby ste zažili takú krásnu sobotu?
Nebojoval som kvôli tomu, aby som zažil takúto sobotu. Nechcel by som ísť do negatívnych pohnútok. Užil som si to a mám radosť.
Z čoho viac? Z návrat na súťažnú trať po roku a pol alebo limitu na ME?
Nemám to takto podelené. Išiel som do pretekov s tým, že je to akýsi reštart kariéry. Nie v zmysle, že začínam novú kariéru. Skôr v tom, že sa oplatí prekonávať prekážky. Je to vyvrcholenie sínusoidy. O pádu na úplne dno som sa v sobotu vyšplhal znova vysoko. Povedal by som, že Dudince boli väčším vrcholom ako Rio.
Prečo?
Pred pár mesiacmi by som si ani netipol, že sa stihnem adekvátne pripraviť. Bolo to pre mňa veľmi silné. Zažil som emočný vrchol, ale nie kvôli tomu, aby som niekomu niečo dokazoval. Bral som to skôr tak, že chcem byť príkladom pre ľudí, ktorí musia čeliť prekážkam, aby vedeli, že po každej búrke vyjde slnko.
Ako sa vám na dobre známej trati išlo?
Boli to najemotívnejšia udalosť. Preteky som si užíval, neprežíval som žiadne stresy. Neváhal som, nemal som krízu. Všetko išlo tak, ako malo. V závere som si dával pozor, aby som si postrážil náskok, vyhral a neublížil si. Počas posledných kôl som prežíval najvybičovanejšie emócie. Príchod do cieľa som veľmi prežíval a vychutnával si ho.
Dala by porovnať terajšia forma oproti tej z Ria?
Myslím si, že medzi tým nie je veľký rozdiel, hoci Rio bolo špecifické. Keď si to porovnám s mojou najlepšou formou – pred tromi rokmi práve v Dudinciach – momentálne mi k nej chýbajú dva roky.
Kde sú tie rezervy?
Nepovedal by som, že v objeme, skôr v rýchlosti. Veľmi mi chýba špeciálne tempo na 20 kilometrov. Energeticky som bol pripravený veľmi dobre, ale chýbala mi rýchlostná rezerva. Skôr by som bol schopný ísť aj 60 kilometrov ako rýchlejšiu päťdesiatku. Už pred pretekmi som hovoril, že to nebude žiaden útok na osobný rekord a to sa potvrdilo.
Foto: TASR, Branislav Račko
Viete to premietnuť do reči čísel?
Musím ísť asi o desať sekúnd rýchlejšie na kilometer.
Do ME je relatívne dosť času…
Zatiaľ to neriešim. Určite nebudem teraz zvyšovať výkonnosť, to by som do augusta nevydržal. Potrebujem si trochu oddýchnuť a formu začneme ladiť neskôr. Začneme do toho búšiť v júni. Tak, aby som tých spomínaných desať sekúnd dokázal v Berlíne stiahnuť.
V cieli vás čakali manželka aj dcéry. Bolo to veľmi emotívne privítanie…
Áno, bolo. Oni sú mojou najkrajšou odmenou. Ich objatie a šepkanie do ucha, že sa máme radi, je to najviac. Bolo to veľmi silné. To prispelo k emočnému vrcholu. Znásobilo to všetky pocity, ktoré som prežíval na trati. Teším sa, že vďaka limitu budeme mať na seba teraz viac času.