Sledge hokejista Choi Kwang Hyouk unikol totalitnému režimu v KĽDR a ako hendikepovaný mladík dlhé týždne cestoval o barlách cez Čínu, aby v Kórejskej republike začal nový život.
„Na minulosť už nehľadím. Reprezentujem moju krajinu a chcem dokázať, že účasť v tíme si zaslúžim,“ vraví 31-ročný Choi, ktorý začal s hokejom na sánkach len pred štyrmi rokmi.
Narodil sa v roku 1987 v malom severokórejskom mestečku na hraniciach s Čínou. V 90-tych rokoch postihol krajinu rozsiahly hladomor, ktorý si vyžiadal tisícky obetí na životoch. Rodičia malého Choia neuniesli ťažký životný osud, rozviedli sa a keďže sa o svoje deti nedokázali postarať, umiestnili ich do sirotinca.
Choi sa čoskoro začal pretĺkať životom na vlastnú päsť. Na železničnej stanici žobral o peniaze. Za drobné nakúpil lacné nanuky a tie potom predával vo vlakových vozňoch.
Krátko po jeho 13. narodeninách mu život zasadil ďalší úder. Neustál tlačenicu a dav ho nešťastne zhodil pod vlak práve v momente, keď sa stroj dával do pohybu.
Vagón zachytil Choiovu ľavú nohu a rozmliaždil mu členok. Previezli ho do nemocnice, kde mu lekári – bez umŕtvenia – odstránili nohu pod kolenom.
„Nikomu neprajem zažiť takú bolesť. Prial som si vtedy jediné – zomrieť,“ spomína Choi, ktorý sa z bezvedomia prebudil až po týždni. Ako mrzák sa vrátil k žobraniu, prespával na ulici.
O rok neskôr sa však na neho usmialo šťastie. Vyhľadal ho jeho strýko a Choia prehovoril na nebezpečný únik cez hranice. Hendikepovaný chlapec neváhal. Spolu sa dostali do Číny a neskôr aj do Kórejskej republiky.
„Absolvoval som stovky kilometrov len o barlách. Hnala ma vpred túžba za lepším životom,“ rekapituluje náročnú cestu.
Začiatky v novej krajine boli náročné. Utečenci z KĽDR majú u južných susedov častokrát nálepku problémových a neprispôsobivých jedincov. Choi však prekonal i túto prekážku.
Foto: SITA/AP, Lee Jin-man
„Mal som šťastie. Dostal som sa do školy, kde sa na mňa nepozerali ako na postihnutého. Neskôr som našiel cestu i k športu,“ vraví.
Čo ho upútalo na sledge hokeji?
„Baví ma tvrdosť a povolená agresivita. Ak vás niekto odstaví od puku, môžete mu to vrátiť a puk vybojovať späť.“
Počas víkendu nastúpil v zápase proti Českej republike. Hoci len na niekoľko minút, i tak si paralympijský debut nevedel vynachváliť. Nervozitu necítil.
„Po tom všetkom, čo som prežil, to boli len pozitívne emócie. Reprezentovať krajinu, ktorá mi pomohla, je skvelý pocit a splnenie sna,“ dodáva.