Foto: Pravda, Ivan Majerský
O poschodie vyššie iní adepti na majstrov – v zápasníckom remesle – trénovali, až žinenky duneli, ako nacvičovali rôzne chmaty s panákmi, ale aj medzi sebou navzájom.
Ani nevyjde na ulicu
Pod dohľadom trénera Alberta Bazajeva si dávali do tela aj medailisti. Voľnoštýliar Boris Makojev (25) získal na tohtoročných majstrovstvách sveta striebro v kategórii do 86 kg, Akšarbek Gulajev vybojoval ronaký kov na premiérových majstrovstvách sveta do 23 rokov v Poľsku a bronz na majstrovstvách Európy v Dortmunde. Priezviská naznačujú, že ide o zápasníkov ruského pôvodu, ktorí prijali ponuku reprezentovať Slovensko a jeho farby už ozdobili medailami.
„Určite ešte nejaké pridajú – a verím, že aj v olympijskom Tokiu 2020. Dúfam, že dovtedy získajú slovenské občianstvo. Naším zámerom je však vychovať zo slovenských zápasníckych nádejí medailistov na vrcholných podujatiach, olympiádu nevynímajúc. Je to smelá ambícia – ale prečo nie? Môžu trénovať so súčasnými medailistami, niečo sa od nich priučiť, na vlastnej koži skúsiť, ako je to súperiť s predstaviteľmi rešpektovanej osetínskej zápasníckej školy. Našli sme tu výborné podmienky, všetci nám vychádzajú v ústrety. Roboty je toľko, že ani nevyjdem poriadne na ulicu,“ netají optimizmus Bazajev.
Trénerské skúsenosti získaval už pri Davidovi Musuľbesovi. Rodák z Vladikavkazu, dvojnásobný majster sveta a ruský olympijský víťaz zo Sydney 2000 na sklonku kariéry dostal slovenské občianstvo a v Pekingu 2008 vybojoval pre Slovensko olympijský bronz.
Prioritou je mládež
Inšpirácia zápasníkmi z Ruska v slovenských podmienkach pokračuje. V predchádzajúcich rokoch však nie všetko vyšlo.
"V novom vedení slovenského zápasníckeho zväzu považujeme za jednu z priorít zlepšiť prácu s mládežou. Navýšili sme finančný príspevok ôsmim tréningovým strediskám mládeže, dotáciu dostali aj školské športové strediská. Viac podporujeme žiacku ligu, zapojilo sa do nej pätnásť klubov. V prvom kole v nej súťažilo do tristo detí – z takého počtu sa už dajú vybrať najšikovnejší. Piatim oddielom sme pomohli materiálne. Prísľubom sú i piate miesta z majstrovstiev Európy do 15 rokov Árona Csörgőa a kadetky Zsuzsanny Molnárovej, do 23 rokov Tamása Soósa i Soslana Gaglojeva medzi mužmi, " vraví Roland Hakszer, viceprezident Slovenského zápasníckeho zväzu.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Spoluprácu s ruskou stranou považuje za užitočnú. „Boris a Akšarbek sú pozitívnym príkladom pre našich, môžu ich potiahnuť. Tréner reprezentácie Rodion Kertanti v nich videl potenciál. Verili sme, že by mohli úspešne reprezentovať Slovensko, čo sa aj stalo. Dôležité bolo, že aj oni prejavili záujem. Výcvikové tábory absolvujeme u nás aj v Rusku, nech sa zápasníci konfrontujú s kvalitnou konkurenciou,“ zdôrazní.
Počas tréningu zrazu zaznie v telocvični slovenská hymna. „Aj takto motivujeme zverencov – slovenských i pôvodom ruských,“ podotkne Bazajev. Obaja strieborní voľnoštýliari sa už po slovensky dohovoria.
So zameraním na Tokio 2020
Akšarbek pochádza – ako inak – z Vladikavkazu. Zápasenie je tam bezkonkurenčne športom číslo jeden, patrí takpovediac k rodinnej tradícii. Prečo sa rozhodol reprezentovať Slovensko?
„V Rusku je veľmi silná konkurencia. Bol som členom širšieho výberu, trojka vo svojej kategórii. Keď sa naskytla možnosť súťažiť za Slovensko a ruský zápasnícky zväz i medzinárodná federácia s tým súhlasili, prikývol som aj ja. Najbližšia rodina ma napokon podporila – ak ti tam bude lepšie, choď. Vo finále som podľahol ruskému súperovi, rád by som mu prehru najbližšie vrátil,“ zdôrazní Gulajev odhodlane.
Skúsenejší Makojev, rodák zo severoosetínskej Chikoly, na rovinu vraví, že rád by rozšíril menoslov olympijských víťazov z jeho regiónu. Pochádza ich z neho dosť, z Chikoly aj jeho vzor Arsen Fadzejev, dvojnásobný olympijský víťaz (1988, 1992), šesťnásobný majster sveta. „Päť rokov s ním nik nezískal bod,“ pripomenie, prečo ho obdivuje.
„Sprvoti som nad slovenskou ponukou váhal. Môj otec kedysi trénoval Rodiona Kertantiho, ktorý vedie slovenskú reprezentáciu. Boli sme susedia, takže nás napokon presvedčil, že sa na Slovensku môžeme tiež zlepšovať. Starší brat a mladšia sestra mi síce chýbajú, ale počas sústredení vo Vladikavkaze si to vynahradím.“
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V čom vidí najväčší rozdiel v porovnaní so slovenskými súpermi?
„My vo Vladikavkaze ľúbime viac trénovať, aj dvanásťkrát do týždňa. Aj preto sme takí dobrí,“ naznačí s neskrývanou hrdosťou.
Po zabíjačkových špecialitách sa na konci šamorínskeho sústredenia len tak zaprášilo, zápasníci majú veľký apetít.
Nemenšie ambície netají ani Roland Hakszer. „Na diplomatický úspech by sme radi nadviazali aj na žinenkách. V tomto roku organizujeme majstrovstvá sveta juniorov. Perspektívne už myslíme a pripravujeme sa na najbližšiu olympiádu. Veríme, že do Tokia 2020 sa kvalifikujú aj slovenskí zápasníci – v Riu 2016 i v Londýne 2012 chýbali – a nebudú len do počtu,“ vyslovil želanie.