Ako sa cítite po ďalšom náročnom a dlhom, ale úspešnom boji o svoju povesť?
Padol mi zo srdca veľký kameň. Je to veľmi silná emócia. Cítim radosť, zadosťučinenie a spokojnosť. Rozhodovalo sa o mojom osude. Nevedeli sme, či budem naďalej kráčať po ceste, po ktorej som chcel, alebo to bude ešte tŕnisté.
Verili ste, že uspejete?
Samozrejme. Nikdy som doping neužil. Stopercentnú záruku však nemáte nikdy. Navyše, každý právnik vám povie, že obhajovať nevinného je najnáročnejšia úloha. Mojím majákom bol prípad cyklistu Romana Kreuzigera. Dva roky očisťoval svoje meno, ale nevzdal sa a dokázal to. Verím, že môj prípad bude svetlom pre ďalších obvinených.
Od koho ste sa dozvedeli, že IAAF rozhodla vo váš prospech?
Telefonoval mi švagor – prezident SAZ Peťo Korčok. Informáciu mi potvrdil aj môj právnik. Obom telefonovali z Jednotky integrity atletiky (AIU), ktorá sa prípadom zaoberala. Od radosti som aj vykríkol. Bol som trochu v šoku, lebo s pribúdajúcim časom som sa bál najhoršieho. Zaskočilo ma to, ale našťastie pozitívne. Potom som išiel len za manželkou Lenkou a ukázal som jej palec hore. Bolo to veľmi silné. Objali sme sa a padla aj nejaká slza. Dcérky to neriešili, podobne ako víťazstvo v Riu či obvinenie. Skôr ich trápilo, že tatino s niekým hodinu telefonuje a nevenuje sa im. (smiech)
Vysvetlili vám, ktorý fakt z 250-stranovej argumentácie zavážil najviac?
Stále nemáme žiadny papier. IAAF sa iba obrátila na svojich expertov, či je rozhodnutie DK SAZ odôvodnené alebo nie. Nedostaneme z toho žiadnu správu ani oficiálne stanovisko. Iba to, že sa neodvolajú na CAS. Myslím si, že zavážili všetky veci. Navyše, nestáva sa často, že takáto organizácia sa ďalej neodvolá. Je to veľké víťazstvo mňa i SAZ.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Čo bolo na dlhom čakaní najhoršie?
Kým sme pracovali na našich argumentoch a mali veci vo svojich rukách, bolo to v poriadku. Keby aj nie, dokázali sme to ovplyvniť. Bolo to ako príprava na olympiádu alebo majstrovstvá sveta. Najhoršia však bola neistota a čakanie. Na závery, rozhodnutia, posudzovanie. Som rád, že moje úsilie nevyšlo nazmar.
Od začiatku ste tvrdili, že vaše argumenty sú nepriestrelné. Myslíte si, že natoľko presvedčili IAAF, že sa napokon neodvolala na Medzinárodný arbitrážny súd (CAS) v Lausanne?
Mohli to urobiť aj keby videli, že tie argumenty sú nepriestrelné. Mohli trvať na svojom a robiť obštrukcie. Vnímam pozitívne, že keď je športovec čistý, nemusí uviaznuť v ich systéme. Na druhej strane si neviem predstaviť, čo by som robil bez podpory ľudí. Ktovie, kam by to napríklad dospelo, keby Slovenský atletický zväz odflákol disciplinárne konanie. Som ľuďom vďačný za ich pomoc. Snažím sa k nim byť ústretový a žiť podľa výchovy mojich rodičov. Mám pocit, že sa mi to dobré teraz vrátilo. Ľudia stáli pri mne v náročnej chvíli, hoci nemuseli. Som rád, že ma nezaškatuľkovali a podržali ma.
Budete mať teraz v tréningu extra motiváciu?
Nerád robím veci z negatívnych pohnútok. Dúfam, že mi to vráti chuť do športu. To je najdôležitejšie. Fyzicky na tom mám a toto je impulz pre moju psychiku. Idem do toho s pokorou. Bez veľkohubých vyhlásení a bitia sa do pŕs. Nemám 25 rokov, musím byť opatrný. Verím, že s radosťou príde aj úspech.