Realita bežného života má však so športom často pramálo spoločné. Menšina, ktorá v mnohých praktických oblastiach stráda, totiž vo svete gólov, bodov a sekúnd neraz dominuje. Príkladov je viac ako dosť. Tenisti Rafael Nadal a Martina Navrátilová či boxer Oscar de la Hoya boli nezabudnuteľnými šampiónmi, na ktorých história nikdy nezabudne.
„Hrať proti ľavákovi nikdy nie je jednoduché. Trebárs aj v 1. kole turnaja proti slabšiemu súperovi,“ vyhlásil kedysi švajčiarsky legendárny tenista Roger Federer.
Bejzbal je pre ľaváka ako stvorený
Prečo je to tak?
Vedci sa domnievajú, že konečne našli správnu odpoveď. Americký magazín Biology Letter publikoval štúdiu, podľa ktorej majú ľaváci výhodu predovšetkým v športoch, pri ktorých spočíva úspech v rýchlom rozhodovaní sa a reakciách. Tenis, stolný tenis, kriket, ale predovšetkým bejzbal sú vraj pre týchto ľudí priam ideálne.
„Tieto údaje nám naznačujú, že čím väčšie sú časové obmedzenia, tým väčší je podiel ľavákov v danom športovom odvetví,“ tvrdí doktor Florian Loffing z univerzity v nemeckom Oldenburgu, ktorý štúdiu vypracoval. „Praváci nie sú zvyknutí hrať proti ľavákom, ich stratégia boja nie je na túto možnosť pripravená. Aj preto im často nemôžu konkurovať,“ uvažuje vedec.
V spoločnosti sa bežne pohybuje 10 až 13 percent ľavákov, sú však športy, v ktorých je ich podiel výrazne vyšší. Aby Loffing dokázal svoje tvrdenie, v rokoch 2009 až 2014 zozbieral 100 najlepších športovcov v bedmintone, squashi, stolnom tenise, tenise, krikete a bejzbale.
Výsledok? V tradičnom americkom športe – bejzbale, je až 30 percent ľavákov. Medzi bedmintonistami je ich iba 13 percent, v squashi 8,9. To sa vraj zhoduje so skutočnosťou, že práve v bejzbale sú hráči pod najväčším časovým tlakom. Suma sumárum – v športoch, pri ktorých je priestor na rozhodovanie sa najmenší, je dva a pol krát viac ľavákov ako obyčajne.
Loffingove výsledky štúdie majú dokonca oporu aj v medicínskom poznaní. Táto hypotéza predpokladá, že ľavorukí športovci môžu profitovať napríklad zo skutočnosti, že pravá hemisféra ľudského mozgu má na starosti obe dominantné ruky a priestorovo-vizuálne povedomie.
Ľaváci sú bojovníci, žiadni pacifisti
Ľaváci sú súčasťou spoločnosti tisícky rokov. Ich podiel je neustále rovnaký, iba niečo viac ako 10 percent. „Z Darwinovej perspektívy sa môže zdať, že ak je niekto ľavák, nie je to v poriadku. Ale potom sa pýtam, prečo nikdy definitívne nevymizli? Prečo nežijú na tomto svete iba praváci?“ zamýšľa sa Loffing.
V roku 1996 tím francúzskych expertov vyhlásil, že ľaváci majú v súbojoch fyzickú prevahu. Túto myšlienku okrem iného podporili aj faktom, že v tradične násilníckych a výbojných skupinách bol podiel ľavákov, na rozdiel od partie pacifistov, výrazne vyšší.
Loffing je presvedčený, že práve tento aspekt je jedným z rozhodujúcich. Jeho najnovší výskum naznačuje, že ľaváci profitujú predovšetkým z neznalosti súpera. A tá sa vraj stupňuje, keď druhá strana nemá dostatok času na správne rozhodnutie. „Vieme predsa, že veci ako očakávanie a rozhodovanie sú výrazne ťažšie pod časovým stresom,“ tvrdí.
Chris McManus, profesor psychológie na Londýnskej univerzite, tieto závery potvrdil. „To všetko však platí len pri vrcholovom športe. Pri rekreačnom nemajú ľaváci žiadnu výhodu,“ myslí si.
V predchádzajúcich štúdiách Loffing dokázal, že športovci môžu tréningom neutralizovať výhodu ľavákov. „Bolo by však zaujímavé zistiť, či existuje určitý časový prah tlaku, za ktorým by bolo pre praváka mimoriadne náročné odolávať ľavorukému súperovi,“ naznačí zaujímavú myšlienku. „Mám na mysli prahové hodnoty, pri ktorých sa skutočne vypláca byť ľavákom,“ dodá na záver.