Napálil úvod a niekoľko minút sa držal v najlepšej desiatke, čo tisícky divákov v Šamoríne ocenili búrlivým potleskom. „Keby nefúkalo tak silno, možno by som vpredu vydržal ešte dlhšie,“ vravel v cieli šamorínskych pretekov. Napokon obsadil 69. miesto s takmer trojminútovou stratou na víťaza.
Ako sa vám pozdávali prvé majstrovstvá Európy v krose v kariére?
Bola to paráda, veľmi som si to užil. Neľutujem, že som do toho išiel. Som spokojný výkonom. Rád by som si to ešte niekedy vyskúšal.
Čo hovoríte na tempo? Bolo rýchlejšie ako triatlonové?
Ťažko povedať, je to iný druh pretekov. Bežal som asi o štyri sekundy rýchlejšie ako pred štyrmi týždňami na majstrovstvách Slovenska. To je vynikajúce znamenie pred triatlonovou sezónou. Beh je moja najslabšia disciplína a som rád, že sa v nej zlepšujem.
Mali ste aj špeciálnu taktiku?
Krátko pred pretekmi som zvažoval dve možnosti. Buď pôjdem pomalšie a budem sa snažiť prepracovať dopredu, alebo napálim úvod a uvidím, na čo to bude stačiť.
Zvolili ste druhú možnosť a na začiatku ste sa držali na výbornej druhej priečke. Neľutujete prepálený úvod?
Nechcel som byť vzadu, šetriť sily a skúšať sa prepracovať cez všetkých vpred. Povedal som si: do kelu, musíš ísť dopredu! Sme na Slovensku a ktovie, kedy sa najbližšie dočkáme európskeho šampionátu v našej krajine. Chcel som urobiť šou pre divákov Mojim cieľom bolo udržať slovenské farby čo najdlhšie vpredu.
Tribúny búrlivým potleskom ocenili váš odvážny počin. Užívali ste si to?
Samozrejme, robil som to pre ľudí. Som rád, že diváci prišli v takom hojnom počte. V Šamoríne boli viacerí moji známi, zasvietilo aj slniečko, takže parádne majstrovstvá Európy. Ľudia nám dávajú veľa energie, tak som im to chcel aspoň takto na chvíľku vrátiť. Chcú domácich vidieť hore a nie na chvoste štartového poľa. S odstupom času som síce zistil, že to nebolo najrozumnejšie, ale čo už… (smiech)
Prečo?
Keď mi už dochádzali sily, išiel som do úspornejšieho režimu a hľadal svoj rytmus. Bol neskutočný vietor a už po prvom kilometri som cítil, že mi hviezdny úvod vzal mnoho síl. Keby nefúkalo tak silno, možno by som vydržal hore dlhšie. Keď ma ostatní začali obiehať, dalo sa pred vetrom viac schovať.
Aký veľký je rozdiel medzi behaním na ceste a v takomto teréne?
Obrovský. Na krose sa ide hore-dole, preskakujú sa prekážky, mení sa terén. Bavilo ma to a celkom mi to aj išlo. Mám rád zmeny rytmu, na ceste to býva tvrdšie.
Bolo to náročnejšie ako desaťkilometrový záverečný úsek olympijského triatlonu?
Samozrejme, že náročnejšia je bežecká časť v triatlone. Na ňu vybiehate po plávaní a bicykli, na krose bežíte s ľahkosťou. Na triatlone to bolí už dávno predtým, ako odložíte bicykel a obujete si tretry. Ani tu to nebolo jednoduché, ale v triatlone je to niekedy očista.
Keby ste mali v budúcnosti šancu si zabehnúť krosový šampionát, išli by ste do toho?
Prečo nie? Ak budem zdravý, v dobrej forme a nenaruší to môj triatlonový kalendár, určite cezpoľný beh rád zapojím do prípravy. Je to príjemný doplnok.