Vadlejch i Frydrych mávali problém predať na veľkých podujatiach to, čo vedia. Ale to sa zmenilo. „Jednoducho si verili. Zrazu ten zlom príde a človek vie, že na to má, a potom je v takej eufórii,“ povedal Železný. Rovnako aj jeho po celý deň sprevádzal zvláštny pocit. „Bol som nervózny, hovoril som si: ‚To bude dobré‘,“ pokračoval.
Ukľudnilo ho, ako si jeho zverenci viedli pri rozcvičke. Ale pri samotnom finále bol Železný v hľadisku napätý. „Nebol som kľudný, pretože som cítil, že na to majú, ale poviete si: ‚Stále sa niečo môže stať‘. Keby Röhler nerobil také technické chyby, tak by hodil za 90 metrov,“ vravel Železný.
Vadlejch sa na striebornej priečke držal takmer deväťdesiatmetrovým hodom od druhej série, Frydrych na medailu úspešne zaútočil záverečným pokusom. „Stále som veril, že ešte tým posledným pokusom môže hodiť, pretože ako vravím: ‚Petr je buď hore alebo dole‘. V sobotu bol hore,“ pokračoval trojnásobný olympijský šampión a držiteľ svetového rekordu.
Nie je mu ľúto, že Vadlejchovi chýbalo 16 centimetrov k zlatu. „Samozrejme, hovorí sa, že víťaz berie všetko, ale toto bol môj sen, aby boli na bedne obaja. Ešte väčší sen je, aby tam boli traja, ale to už je skutočne veľký sen. Ale človek musí snívať. A ukázalo sa, že ani tí Nemci nie sú tak nepriestrelní,“ dodal Železný.