„Jasné, pred šampionátom by som bral takéto umiestnenie všetkými dvadsiatimi prstami,“ smial sa Volko. V stredajšom večernom semifinále behu na 200 metrov sa 20-ročný slovenský rekordér nestratil.
„Trénerka Naďka (Bendová, pozn.) je vždy spokojná a teraz bola o to viac, že som 15. najlepší na svete. Výsledok aj čas sú na podmienky, ktoré panovali v Londýne, výborné,“ tešil sa pretekár bratislavského klubu Hraj na tie nohy.
Na totálne mokrom londýnskom tartane dobehol vo svojom druhom rozbehu na 6. priečke v čase 20,61 sekundy. Za svojím osobným rekordom – z ME do 23 rokov v Bydgoszci, kde získal na dvojstovke zlatú medailu – zaostal v náročných a chladných podmienkach o 28 stotín sekundy.
„Nedalo sa mi na beh dobre pripraviť, pretože celý deň pršalo. Nebolo veľa priestoru, aby sme sa počas rozcvičky niekam schovali. Samotný beh výrazne ovplyvnili podmienky. V zákrute moju dráhu zakrývala strecha, na rovinke však poriadne pršalo,“ vysvetľoval náročný súboj s počasím i konkurenciou.
Volko verí, že ak by bola dráha ešte o pár metrov dlhšia, posunul by sa vo výsledkovej listine vyššie. Na posledného postupujúceho s časom – Waydeho van Niekerka (20,28 s) – stratil 33 stotín sekundy.
„Prvých 50 metrov bolo pomalších v porovnaní s Japoncom Sani Brownom, bežal v dráhe nado mnou. Nemal som slabý štart, štartovná reakcia 0,165 sekundy je dobrá. Záver bol lepší. Možno keby tam boli dva-tri metre, stiahol by som na súperov ešte viac,“ zamyslel sa.
Dvadsaťročný rýchlik skončil spomedzi desiatich Európanov šiesty a bol štvrtým najrýchlejším belochom po Ramilovi Gulijevovi z Turecka, Christophovi Lemaitrovi z Francúzska a Danielovi Talbotovi z Veľkej Británie. Prví dvaja už pokorili magické hranice – 10-sekundovú na stovke a 20 s na dvojstovke.
„Som maximálne spokojný, i keď už cítim únavu,“ priznáva Volko. Sezónu odštartoval už v januári a po viac ako siedmich mesiacoch sa vyhol výraznejšiemu úpadku formy. Tá mu aj napriek dlhej dobe neklesá, čo je pred blížiacou sa letnou univerziádou v Tchaj-pej (od 19. do 30. augusta) dobré znamenie.
„Absolvovali sme tento rok množstvo pretekov. Únava prišla už po ME do 23 rokov v Bydgoszci. Je v podstate niekoľko hodín po londýnskom behu, takže som trochu rozbitejší ako zvyčajne. Ja sa však rýchlo dám dokopy. Od včera do nedele mám tréningové voľno, v pondelok by sme mali začať ladiť na Tchaj-pej. Budeme sa snažiť udržať si formu a predviesť tam dobrý výkon,“ načrtol Volko.
Premiérový šampionát pred zrakom desiatok tisícov divákov na štadióne a miliónov pred televíznymi obrazovkami nie každý zvládne s takou bravúrou, ako mladý slovenský rekordér.
Pamiatkou i vyznamenaním sú mu osobný rekord (10,15 z piatkovej kvalifikácie do rozbehov na 100 m), nezabudnuteľné zážitky či definitívna pečať, že patrí k širšej svetovej šprintérskej špičke. Po návrate domov by sa rád potešil aj z odmeny na tanieri…
„Nie som z tých, ktorí potrebujú nejaké odmeňovanie. Dal by som si nejaké dobré mäso, napríklad s kapustou a knedľou. No neviem, či to vyjde, lebo moja rodinka odchádza na dovolenku do Chorvátska, takže sa uvidíme len krátko,“ doplnil s tradičnou skromnosťou.
V súkromí je tichý a pokorný muž. Na dráhe sa z neho však stáva šprintérsky predátor. Ako by silne veriaci Volko povedal: chvalabohu, že je to tak.