Aj on písal jeho históriu , v Bratislave utvoril dva svetové rekordy: v roku 1984 585 cm a v roku 1988 605 cm. O oboch sa zmienil na stretnutí s médiami krátko pred začiatkom 52. ročníka mítingu P-T-S, tentoraz už v novom dejisku v Šamoríne.
„Na bratislavský míting mám fantatické spomienky, s mestom sa mi spája veľa skvelých pocitov. Počas tréningových pobytov som tu strávil veľa času, ďakujem za pozvanie na nádhernú súťaž. V šamorínskom areáli som po druhý raz. Páči sa mi, že ponúka komplexné podmienky na športovanie, od tréningových až po zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu,“ uviedol súčasný viceprezident Medzinárodnej atletickej federácie.
Vzápätí sa rozhovoril aj o svojich bratislavských svetových rekordoch.
„V roku 1984 som utvoril najprv svetový rekord v hale v januári vo Vilniuse, a potom aj svoj prvý pod holým nebom v Bratislave. Už sa zotmelo, skákal som pri umelom osvetlení. Dôležité bolo, že mi vyšiel prvý pokus. Vtedy som na prekonanie šiestich metrov ešte nemyslel, to prišlo neskôr,“ podotkol.
O štyri roky sa však aj v Bratislave prehupol cez šesť metrov – o 5 centimetrov.
„Päť dní predtým som skákal v tréningu cez gumu 610 cm, vedel som, že mám výbornú formu, čo som potvrdil aj na bratislavskom mítingu. Najnáročnejšie preteky som však absolvoval na ceste za olympijským zlatom v Soule. Mozog mi fungoval, telo menej. Musel som sa vyrovnať so silným vetrom, sťažoval mi rozbehový rytmus, aj s emocionálnym tlakom. Stálo ma to veľa energie, keby do mňa po súťaži niekto strčil, spadnem.“
Naznačil, prečo vo svojej ére nemal konkurenciu. „Vždy som robil všetko na sto percent. Pre mňa boli najvyššou prioritou moje výkony, pristupoval som k nim maximálne profesionálne. Nepatril som do skupiny atlétov, ktorí navštevovali večer bary. Tréner mi prízvukoval: môžeš vyhrať čokoľvek, ísť po červených kobercoch, ak chceš byť dobrý, na druhý deň začínaš od nuly, lebo všetko ostatné je minulosť.“