„Sme jediná krajina, ktorá získala medailu na každých doterajších MS. Na tom nechceme nič meniť. O zlate by som však zatiaľ nehovoril. Chceme predvádzať dobrý hokejbal, zabávať fanúšikov a celý šampionát si užiť. Ak to vyjde, zlato bude bonus navyše,“ tvrdí 43-ročný kouč. Pred dvoma rokmi priviedol mužstvo k zlatu v Zugu, pred štyrmi v St. Johne. Slováci vo štvrtok úspešne vstúpili do turnaja – víťazstvom 3:1 nad Indiou.
Ako ste sa pripravovali na enormnú záťaž, keď Slovákov v prípade postupu do záverečných bojov, čaká sedem zápasov za desať dní?
Všetci chalani sú amatéri. Buď študujú, alebo majú zamestnanie. Kvôli šampionátu si berú dovolenky. Od začiatku prípravy, teda od augusta, sme však na nich apelovali, aby okrem bežných tréningov robili aj niečo naviac. Extraliga bola veľmi vyrovnaná, vyprodukovala množstvo hráčov, ktorí na sebe naozaj poctivo pracovali. Sú perfektne pripravení. V skupine nás čakajú ešte Fínsko, Grécko a Kanada, druhá je rovnako veľmi vyrovnaná, a tak si niet čo veľmi vyberať. Treba mať aj kúsok šťastia, aby sa nám vyhýbali zranenia.
Čo musí mať dobrý hokejbalista?
Hokejbal je najmä o behaní. Hráme na hokejovom ihrisku, no zatiaľ čo hokejisti korčuľujú, my beháme. Náš šport je teda náročný na kondíciu. Všetci chalani, z ktorých sme si vyberali, ho vedia hrať na výbornej úrovni. V mnohých prípadoch tak rozhodovala práve kondičná pripravenosť. Niekomu sa môže zdať, že sme nevybrali najlepších, no myslíme si, že v daný moment sú títo chalani tí praví. Účasť na MS je pre nich prestíž a česť. Každý je pripravený obetovať aj dovolenku. Veď turnaj je len raz za dva roky, a kto zaváha, o dva roky sa už do výberu dostať nemusí.
V tíme máte dvoch hokejistov Marka Slováka a Patrika Svitanu. Nechceli ste ich zaradiť viac?
Nie každý hokejista je dobrý hokejbalista, čo sa ukázalo na viacerých príkladoch. Paťo s Markom sú skôr výnimky, hokejbal im ide výborne. Nie je totiž jednoduché skĺbiť behanie a prácu s loptičkou, keď ste naučení voziť sa na korčuliach a hrať s pukom, ktorý je ťažší. Oni to zvládajú perfektne. Paťo stihol play off v drese Kežmarku, len Marek do súťaže tento rok nezasiahol. Zvažovali sme, či ho vezmeme, ale je pravák a bol aj na predošlých dvoch šampionátoch. V minulosti bývalo v reprezentačných výberoch viac hokejistov, ale postupne sme to osekali. Chceme, aby hokejbal hrali tí, čo sa mu venujú počas celej sezóny. Máme silnú generáciu, veľa šikovných mladých hráčov z dvadsiatky, ktorá získala titul majstrov sveta. Treba však priznať, že kvalita sa prejaví a hokejistu zbadáte na ploche okamžite.
Vďaka čomu si ho všimnete?
Hokejisti sú silnejší a majú obrovský prehľad. Hokejbal je predsa len pomalší ako hokej, takže majú viac času rozmýšľať. Ich prednosťou je výborná palicová technika, streľba i super kondícia po hokejovej sezóne. Chalani sú nabúchaní a idú ako hodinky. Samozrejme, nejaký čas na preorientovanie potrebujú – približne týždeň, dva. Veľká výnimka bol Paľo Demitra, jemu to šlo okamžite, ako keby hral hokejbal celý život.
Takže výber hokejistov so skúsenosťami z hokejbalu by mohol zdolať aj vaše reprezentačné mužstvo?
To si nemyslím. Keby hrali pol roka iba hokejbal, tak sa to môže stať, ale len tak bez prípravy nie. Chalani v národnom tíme sú špičkoví hráči, dokážu s loptičkou divy. Skôr som narážal na to, že keď hokejistu zapracujete medzi dobrých hokejbalistov, vtedy to nemá chybu a je radosť sa na nich pozerať. Vyniknú.
Foto: Slovenská hokejbalová únia
Je pre vás konkurenciou florbal?
Nie je. Vôbec. Naopak, teším sa z toho, že sa deti venujú akémukoľvek športu. Nech sa pohybujú, behajú, športujú a nesedia len za počítačmi. Ak bude veľa florbalistov, tak sa možno niektorí posunú aj k nám, i keď zatiaľ sa to nestáva. Väčšinou prichádzajú chalani, ktorí hrávali hokej a skončia s ním. K hokejbalu majú bližšie než k florbalu.
Prečo chýbajú na šampionáte hokejové veľmoci Švédsko či Rusko?
V Rusku sa hokejbal postupne začína rozvíjať, ale zatiaľ nie je na špičkovej úrovni. Vo Švédsku sa mu takmer vôbec nevenujú. Tam hrá prím hokej a florbal. Bývalí hokejisti tam asi automaticky inklinujú ku florbalu, je na profesionálnej úrovni. Potešilo by ma však, keby sa hokejbalu venovali, lebo pri obrovskom počte hokejistov by sa nejakí istotne uplatnili aj s loptičkou a zvýšila by sa konkurencia v našom športe.
Naopak, medzi elitou hrajú Grécko, Portugalsko, Taliansko či India. Tam má hokejbal hlbšiu tradíciu?
To ani nie. Za tieto krajiny však hrajú chalani žijúci v Kanade, ktorí pôsobia v zámorských hokejbalových ligách. Majú obrovskú kvalitu. Napríklad India hrala naposledy v A-kategórii v roku 2009 v Plzni a postúpila do finále, kde prehrala s domácimi až po predĺžení… Ani v jednej z týchto krajín nefunguje nejaká kvalitnejšia domáca súťaž. Najlepšie v Európe sú u nás, v Česku a Švajčiarsku.
Za Slovensko v minulosti hrali Demitra či Jozef Stümpel. Objavujú sa známe mená aj v ostatných výberoch?
Veľmi nie, ale na jednom šampionáte hral za Kanadu dlhoročný hráč NHL Alexandre Burrows. Inak majú v Kanade dosť výborných hokejbalistov a nepotrebujú ťahať do tímu hokejistov. Nejakí z nižších zámorských súťaží sa možno objavia, ale rozhodne nie takí známi ako boli Paľo, Jožko či Rišo Zedník.
Hokejbal nebol začiatkom roka medzi štátom podporovanými športmi. Zmenilo sa niečo?
Je pravda, že nový zákon o športe nás postavil do kúta. Skončili sme na nule, keďže nie sme olympijský šport a zároveň nepatríme medzi uznané neolympijské športy, keďže naša svetová federácia nie je súčasťou SportAccordu. Ľudia z nášho zväzu však pracujú na tom, aby sme sa dostali na pozície, aké si zaslúžime. Nejaké peniaze už získali. Samozrejme, potrebujeme aj podporu partnerov, bez nich by to nešlo. Sme síce amatéri, ale snažíme sa našu krajinu reprezentovať najlepšie, ako vieme. Výsledky o tom svedčia.