Hnevajú ho neustále nepríjemnosti, ktoré sprevádzajú jeho tím a na nálade mu nepridáva ani pochmúrne počasie. „Do konca Dakaru je ešte ďaleko. Dopadnúť to môže všelijako. No momentálne to dobre nevyzerá a už sa teším domov,“ vravel v čase rozhovoru siedmy muž celkového poradia. V noci mu udelili hodinovú penalizáciu za nepovolené tankovanie a klesol na 19. priečku.
Ako ste zatiaľ spokojný s priebehom Dakaru?
Nič moc. Nie je sa veru čím chváliť.
Po štvrtkovej etape ste figurovali na vynikajúcom treťom mieste…
Do štvrtka to ešte šlo, ale odvtedy ide všetko zle. V piatok sa mi po 70 km odtrhla zadná brzdová hadica, takže som jazdil takmer 150 km bez zadnej brzdy. Potom sme vošli do riečišťa a stratili sme sa. Celé zle. Je to o ničom…
Sám ste sa zle navigovali alebo ste sa spoľahli na niekoho pred vami?
Zle, zle. Boli tam nejaké stopy… Skoro všetci tam blúdili a ja tiež.
V doterajšom priebehu pretekov sa poradie výrazne mení každý deň. Nemáte dôvod strácať optimizmus…
Samozrejme, môže sa to ešte výrazne pomeniť. Je to vidieť aj na mojom umiestnení. Vo štvrtok som bol tretí a na druhý deň s výraznou stratou siedmy. Je pravda, že to ešte môže dopadnúť dobre aj zle.
S čím budete v cieli spokojný?
Ťažko sa mi o tom teraz hovorí. Spokojný by som bol s umiestnením do piateho miesta. Do tretieho by to bola paráda! No nevyzerá to momentálne dobre. Uvidíme…
Z pretekov vypadol vlaňajší víťaz Toby Price. Kto je pre vás momentálne najväčší favorit?
Pred štartom vždy hovorím, že vyhrať môže niekto z prvej desiatky alebo pätnástky. A teraz, po Tobyho vypadnutí, už môže vyhrať ozaj hocikto. Dobre jazdia Walkner, Sunderland, Goncalves i mnohí ďalší. Ťažko určiť favorita.
Máte aspoň nejaký príjemný zážitok z doterajšieho priebehu?
Príjemný zatiaľ nemáme žiaden. Stávajú sa nám len nepríjemné veci.
Čo vás najviac nahnevalo?
Jednoznačne, tá nešťastná zadná brzda. Musel som ísť oveľa pomalšie. Valiť to 160 km/h by bola jednoducho samovražda. Keď jazdec zbadá v roadbooku dva výkričníky, tak musí brzdiť už 500 metrov predtým, lebo by nedobrzdil. Keď sa mi to stalo a vedel som, že máme pred sebou ešte 350 km meraného úseku, psychicky som bol hneď úplne dole. Bral som to tak, že mám po Dakare. Bolo mi do plaču. Pár kilometrov som preplakal. Vedel som, že je po dobrom výsledku.
Pri takých problémoch nie je piatková strata trištvrte hodiny až taká zlá…
Mal som šťastie, že zrušili druhú časť meraného úseku. Absolvovali sme len 220, namiesto 450. Ešte dobre, že začalo pršať… Ak by sme šli aj druhú časť, možno by som stratil druhú hodinu.
Sobotňajšiu šiestu etapu pre nepriaznivé počasie úplne zrušili. Pre vás dobrá či zlá správa?
Ťažko povedať. Rozdiely nie sú veľké, poradie sa ešte bude meniť. Niekto by bol v sobotu získal, iný stratil. Poriadne pršalo v sobotu, celú noc a prší aj v nedeľu. Dokonca je možné, že zrušia aj pondelňajšiu etapu.
V La Paz vás vítali davy priaznivcov. Nedvihol vám to náladu?
To, že nás vítali ľudia, bolo fajn, ale ťažko to vylepší náladu, keď máme pokazené auto i karavan. Všetko to na nás akosi padá. Chalani z tímu makajú, ale všetci sme zablatení a mokrí. Nie je si kde vysušiť veci, lebo je veľká zima. Nielen my, ale všetci na Dakare na to teraz nadávajú. Keď začne pršať, nemôžeme ani vytiahnuť autá, lebo zapadneme. Mali sme problém aj s autom, ktoré má náhon 4×4. Museli sme ho tlačiť. Nieto ešte karavan, ktorý nefunguje vôbec.
Nenájdete v sebe žiadnu optimistickú myšlienku?
Nech mi moji skvelí fanúšikovia držia palce. No priznávam, že sa už teším domov.