Reprezentant v chôdzi na 50 kilometrov zvíťazil v tradičnej ankete Klubu športových redaktorov SSN po prvýkrát so ziskom 1151 bodov.
V elitnej desiatke sa ocitol štvrtý raz, minulý rok obsadil druhú priečku. Na pomyselných stupňoch víťazov ho doplnili cyklista Peter Sagan (1076) a tenistka Dominika Cibulková (934).
Chôdza je zrkadlo
Skromný a usmievavý rodák z Nitry chôdzu miluje. Prináša mu veľké medailové radosti, bolestivé tréningové strasti i nastavuje zrkadlo. „Chôdza odráža tvrdú a dlhú kontinuálnu prácu, pri ktorej sa atlét môže spoľahnúť len na seba. Nič viac, nič menej,“ hovorieva.
Vďaka famóznemu a takticky vyspelému výkonu na hrách v Riu, kde potvrdil v dusnom počasí rolu najväčšieho favorita na víťazstvo, sa stal prvým slovenským atlétom v ére samostatnosti, ktorý sa postavil na stupeň víťazov. Veľkolepé takmer štvorhodinové divadlo mu prinieslo zlatú slávu, historické miesto v knihách, nezameniteľné pocity i záväzok do budúcna.
„Na príchod do olympijského cieľa a slovenskú hymnu na štadióne nezabudnem do konca života. Boli to nádherné momenty. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa o ne pričinili. Sú pre mňa motivujúce i zaväzujúce. V auguste budúceho roka ma čakajú majstrovstvá sveta v Londýne. Štart je o 7.45, medailový ceremoniál o 12.15. Nechcem chýbať ani na jednom,“ vtipkoval na vyhlásení ankety Atlét roka 2016.
Tieto slová verne vystihujú 33-ročného pretekára VŠC Dukla Banská Bystrica. Nechýba mu sebavedomie ani úcta, zdobí ho skromnosť a veľké pracovné nasadenie, môže sa spoľahnúť na inteligenciu i pevné zdravie.
Zvíťazila kráľovná
Jeho športové začiatky sa nevymykali z priemeru. Pobehoval na nitrianskom sídlisku Klokočina, naháňal loptu v kopačkách, neskôr túžil zastavovať puky ako hokejový brankár, skúšal to aj s karate. Napokon zvíťazila kráľovná – atletika.
„Asi ma viac oslovuje individuálny šport a výkon,“ vysvetlil. V jedenástich rokoch sa deti zvyčajne zamýšľajú nad jednoduchšími vecami, Tóth sa však už vtedy pohrával s myšlienkou vydať sa na profesionálnu športovú dráhu.
V špeciálnej atletickej triede mu ulahodila najmä chôdza. „Rok po začiatku seriózneho tréningu som sa stal majstrom Slovenska v žiakoch, potom prišli prvé reprezentačné štarty – a bolo rozhodnuté,“ zaspomínal si na svoje začiatky z roku 1996, ku ktorým ho doviedol jeho prvý tréner Peter Mečiar.
„Nebol ideálny somatotyp pre túto disciplínu. Bol drobný s vypuklým bruškom. V tej dobe som trénoval aj jeho súčasného kouča Mateja Spišiaka. Povedal som mu, aby prišiel Maťovi ukázať techniku chôdze ako figurant. Na prvý raz to nebolo žiadne terno,“ priblížil Mečiar. Podľa Mečiara bol Tóth ako zverenec snom každého trénera už v detstve. Nebýval chorý, neulieval sa z tréningov.
„Za sedem rokov spolupráce nebol ani raz dlhšie chorý či zranený. Tréning mohol stále pokračovať. Maťo pracoval nadpriemerne a objavovala sa kritika na mňa, že ho zničím a podobne. Opak bol pravdou. Pretrénovanie sa prejavuje práve zraneniami a chorobami. Nič z toho nemal. Všetko dokázal jeho organizmus zvládnuť,“ vraví Mečiar s úsmevom.
Pracovitosť a pokora
Z dynamickejšej 20 km trate časom prešiel na päťdesiatku. Prvý významný úspech prišiel pred siedmimi rokmi. Na MS v Berlíne skončil deviaty. Dvere do svetovej špičky si otvoril o dva roky neskôr. V mexickej Chihuahue vyhral Svetový pohár.
„V našej disciplíne neexistuje náhoda. Rozhoduje taktika, skúsenosti, cit pre tempo, športový intelekt. Ani najväčší talent nemá na päťdesiatke šancu proti menej talentovanému, ale pracovitejšiemu chodcovi. Na to treba byť odolný, cieľavedomý, inteligentný a hlavne pokorný,“ vraví 13-násobný seniorský majster Slovenska.
Minulý rok v marci na Dudinskej päťdesiatke predviedol tretí najlepší výkon v histórii časom 3:34:38 h. O päť mesiacov premenil desiatu päťdesiatku na spanilú zlatú jazdu za titulom svetového šampióna popri pekinskom Vtáčom hniezde.
„Po víťazstve na majstrovstvách sveta sa toho zmenilo veľa, ale môj život ako celok určite nie. Stále som ten istý Maťo Tóth, otec dvoch krásnych dcérok, manžel úžasnej manželky a človek, ktorý robí v živote, čo ho baví a napĺňa,“ vravel skromne ešte pred začiatkom olympiády. Počas pretekov sa na 99 % koncentruje na tempo, súperov, rozostupy, techniku, ale aj na občerstvovanie či srdcovú frekvenciu. V závere sa jeho myšlienky obracajú k najbližším.
„Nad rodinou, čo je pre mňa silná motivácia, zvyknem premýšľať až na konci pretekov. Vtedy už ide kontrola stavu bokom a na rad prichádza boj a živelnosť.“ Mix toho všetkého premenil pod sochou Krista vo svojom štvrtom olympijskom štarte na zlato. Druhé môže podľa Mečiara prísť o štyri roky v Tokiu.
„Jedným z jeho vzorov je Robert Korzeniowski. Vytrvalý Poliak vyhral olympiádu v Aténach v 36 rokoch. To nie je šprint, ale vytrvalostný maratón. Maťo je inteligentný človek, dáva si pozor na svoju životosprávu. Pokiaľ mu bude slúžiť zdravie, bude jedným z favoritov,“ predpovedá Tóthov prvý tréner.