Jeho počin vyvolal vášne. A bol zdrojom novinových titulkov na niekoľko rokov. Minimálne do roku 1971, kedy Najvyšší súd v USA svojim rozhodnutím podporil jeho presvedčenie.
Práve 28. apríla sa Ali postavil pred vojenských činiteľov vo vojenskom náborovom centre v Houstone a pri čítaní jeho mena neurobil krok vpred. Trikrát žiadal, aby jeho status odvedenca vzhľadom na jeho moslimskú vieru zmenili. Zbytočne. Neskôr ho zatkli.
Jeho veľká kariéra dostala vážne trhliny. Športová komisia v štáte New York pozastavila jeho licenciu, Svetová boxerská asociácia ho zasa zbavila titulu šampióna. Rukavice si na americkej pôde nenavliekol niekoľko rokov.
Ali bol dlhodobým odporcom vojny vo Vietname. O svojom rozhodnutí odmietnuť povolávací rozkaz informoval týždeň vopred v rozhovore s novinármi zo štátu Lousiville.
„Prečo ma žiadajú, aby som si obliekol uniformu a 10-tisíc míľ od domova zhadzoval bomby na hnedých ľudí vo Vietname, zatiaľ čo sa k nám Afro-američanom tu v Lousiville správajú ako ku psom a odopierajú nám ľudské práva,“ opýtal sa Ali.
„Nemám nič proti Vietcongu,“ dodal.
O necelé dva mesiace sa Ali postavil pred súd. V Houstone mu vymerali päť rokov väzenia za odmietnutie slúžiť v armáde a nariadili mu zaplatiť pokutu 10-tisíc dolárov. Jeho právnici sa proti rozhodnutiu odvolali, súd však ich apel v máji 1968 neakceptoval. K boxu sa vrátil až v roku 1970.