Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Tatrovky sú tridsať rokov v pretekoch bláznov

Šesť zlatých, päť strieborných a sedem bronzových medailí. Takouto bilanciou sa v najslávnejšej diaľkovej rely na svete môže pýšiť moravská automobilka Tatra.

03.02.2016 08:00
tatrovka, tatra, rely dakar Foto:
Tatrovka po ťažkej havárii na Dakare v roku 1992.
debata

Dnes neodmysliteľná súčasť Rely Dakar, inventár tohto maratónu. V týchto dňoch uplynulo tridsať rokov, čo začala robiť prvé nesmelé kroky a vyrazila na cestu, ktorá sa v dejinách československého motoristického športu navždy zapísala zlatým písmom.

Pán Dakar

V polovici osemdesiatych rokov 20. storočia sa vydali na Dakar dva severočeské kamióny značky LIAZ. Po ich úspešnom vystúpení v 7. ročníku na jar 1985 sa na severe Moravy rozhodlo, že na budúci rok sa do dakarského pekla vydá i Tatra. A z jej účasti mal nesmiernu radosť aj hlavný organizátor rely Francúz Thierry Sabine, čo zdôraznil pred štartom 8. ročníka na tradičnom stretnutí vo versailleskom Palais des Congrès.

V Kopřivnici mali oproti LIAZ-u výhodu. "Liazka bola stavaná vyslovene pre jazdu na asfaltových cestách, zato tatrovka je v princípe konštruovaná ako terénny automobil do ťažkých podmienok,“ porovnáva rozdiely Slavomír Krpec, konštruktér pretekárskych kamiónov Tatra pre Dakar. Práve on pri premiére šesťkolesových valníkov sedel v kabíne s Karlom Lopraisom. Ten sa najvýraznejšie zaslúžil o slávu nákladných automobilov moravskej automobilky na najťažšej rely. Veď zo sedemnástich štartov šesťkrát vyhral, päťkrát skončil druhý a raz tretí, pričom v roku 1994 si po absolútnej 6. priečke medzi všetkými automobilmi, ktorá dodnes nebola prekonaná, vyslúžil prezývku Monsieur Dakar (Pán Dakar).

Aj v Československu na sklonku socialistickej éry, sa publicita čs. jazdcov dala porovnať s popularitou spevákov či športovcov. Preteky bláznov, ako sa Dakaru hovorilo v prvých ročníkoch, vzbudili obrovskú pozornosť.

Západ sa predbiehal v superlatívoch

Josef Kalina, ktorý v premiére sedel v druhej šesťkolesovej Tatre a v ďalších rokoch navigoval Karla Lopraisa, v troch ročníkoch dokonca k víťazstvu, však upozorňuje: "Celej akcii predchádzali tri roky bitiek so Štátnou bankou, ktorá nemohla pochopiť, prečo by na naháňačky nejakých nákladiakov mala uvoľniť devízy. Lenže dakarská šelma už bola aj v Československu pustená z reťaze a veci sa začali hýbať.“

Kalina bol v roku 1986 manažérom tímu Motokov, ktorý účasť Tatry na Dakare zabezpečoval. "Vzduchom chladení Valaši“, ako tatrovákov prezývali súperi, zožali uznanie a obdiv nielen za technické riešenie kamiónov a za vynikajúce jazdecké výkony, ale taktiež za priateľské správanie a nezištnú pomoc súperom. Potvrdzovala to aj Cena výnimočnosti (udelená mestom Versailles).

Tatra ťažila najmä z ťažkých terénov, kde vďaka koncepcii výkyvných polonáprav prekonávala svojich súperov. Celý motoristický svet navyše ohúrila dokonale jednoduchou koncepciou vyslobodzovacích „šlapačiek“. Išlo o zariadenie, ktoré sa montovalo pri zapadnutí do terénu na zadné kolesá. Tvorila ho kľuka s čapom, na ktorú sa pripevnila oporná doska. Tá sa pri prekĺzavaní kolies oprela o piesok, zväčšila opornú plochu pneumatík, nadvihla kamión a posunula ho pri každom zábere dopredu. Tatry ako jediné na špici bojovali s pohonom troch náprav. "Prijali nás s nesmiernymi sympatiami. Predstavovali sme prvé tímy spoza železnej opony, ktoré sa na tejto súťaži zúčastnili. Tatry sa francúzskej verejnosti predstavili ako perfektne pripravené, viezli sme všetko vybavenie, vrátane párkov. Takže na nás hľadeli ako na niečo exotické a nové, čo zlepší konkurencieschop­nosť,“ popisoval Kalina.

"Rýchla a silná Tatra nedala ostatným kamiónom šancu. Preletela púštne duny až k víťazstvu,“ predbiehali sa v superlatívoch ďalšie západoeurópske médiá. To bol rok 1988, epocha "Dakaru, ktorý sa stal obeťou svojho vlastného gigantizmu“, ako písal francúzsky športový denník L’Équipe.

Tatrovka zapadnutá v piesku na prvej Rely Dakar... Foto: ARCHÍV ANDREJ HAVERDA
tatra, tatrovka, rely dakar Tatrovka zapadnutá v piesku na prvej Rely Dakar v roku 1976.

Tatra ako zo šrotoviska

Na pláži Ružového jazera pri hlavnom meste Senegalu sa odohrával legendárny bratovražedný súboj Tatra verzus LIAZ, Loprais verzus Moskal, končiaci nečakaným triumfom čs. kamiónov i ich posádok. Nad Dakarom viala československá zástava a státisíce televíznych divákov v celej Európe tlieskalo čs. výrobkom. Zato o tri roky neskôr sa na tej istej pláži odvíjala športová dráma, trinásty ročník bol ročníkom "zdvihnutého božieho prsta“, ako ho charakterizoval Josef Kalina. "Ľudia aj firmy nás sledovali, držali nám palce. Fín Ari Vatanen nám hovoril mafia Tatra,“ spomína Loprais, ktorý s Kalinom a Radomírom Stachurom prišli v poslednej etape vinou zadretého piesta v motore o isté víťazstvo na Dakare 1991. Slovensko malo vtedy v rámci federácie premiérové zastúpenie, Vladimír Hudec zo Slažian v Nitrianskom okrese si sadol k ďalšiemu nestorovi Zděnkovi Kahánkovi do kabíny osvedčeného typu trojnápravového usporiadania a schémy pohonu 6×6.

Tatre sa však nevyhýbali ani havárie. Prvú z nich priniesla paradoxne posledná československá účasť, na trase Paríž – Kapské Mesto, 7. januára 1992. V spojovacej etape do Point Noire v Kongu v jednej zo zákrut bola tatrovka príliš rýchla. Dostala šmyk, zadné koleso zakoplo o prekážku, prevrátila sa na bok a po niekoľkých metroch kĺzania skončila na streche.

„Mali sme šťastie, pretože z ťažkej havárie sme vyviazli bez zranenia,“ vraví navigátor posádky Ota Měřínský. A Josef Kalina ho doplnil: „Vlastík Buchtyár v snahe zdolať veľkého Lopraisa, čo bol jeho dlhoročný sen, narobil veľa hlúpostí. Vyvrcholilo to tým, že automobil v Kongu poslal na strechu. Tatra v cieli vyzerala, ako by ju ukradli niekde na šrotovisku.“

Legendárna cesta

Dakar je dnes rýchlejší, extrémnejší, viac sa dbá na fyzickú pripravenosť. Okolo každého tímu je ansámbel mechanikov, zatiaľ čo pri prvých štartoch si tatrováci opravovali kamión sami. Tatra Dakar v posledných pätnástich rokoch nevyhrala, ale rozhodne sa neocitla v prepadlisku dakarských dejín. Od svojho predstavenia v roku 1986 bola predurčená, vďaka svojej konštrukčnej výnimočnosti, spoľahlivosti a robustnosti, na púštne preteky.

"Dakar má renomé a my môžeme v tradícii liazákov a tatrovákov pokračovať,“ hovorí český jazdec Tomáš Vrátný, pilotujúci na Rely Dakar 2016 jednu zo šiestich tatroviek na štarte, ktorého v zostave dopĺňal Slovák Jaroslav Miškolci.

A Josef Kalina dodáva: "Vďaka Dakaru sme tri týždne skoro nič nejedli a nespali, o nejakej hygiene ani nehovoriac. Zažili sme viac útrap a dobrodružstva ako za celý dovtedajší život. Vyrazili sme však na cestu, ktorá navždy zostane v dejinách československého pretekania legendárnou.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rely Dakar #Tatra #Tatrovky #Josef Kalina