Čím si vás získalo surfovanie? Ako ste sa k nemu dostali?
V minulosti som veľa snouboardoval. Raz v lete mi napadlo, že vyskúšam surfovanie, ktoré je tomu aspoň trochu podobné. Išiel som teda do Portugalska, požičal som si surf – a hneď som sa do surfovania zamiloval (smiech).
Kedy ste ho začali brať vážne?
S klasickým surfovaním som začal asi pred trinástimi rokmi. Venujem sa mu však len počas dovoleniek. Surfovať na rieku (river surfing) chodím pravidelne do Čunova – odkedy tam pred štyrmi rokmi vybudovali vlnu, tzv. Čuňovku. Je to prvá umelá vlna postavená na divokej vode na svete.
Čím surfovanie najviac fascinuje?
Surfovanie je o jedinečnom pocite, ktorý človek má, keď sa púšťa dole vlnou. Chytiť vlnu je spočiatku veľmi náročné a nejaký čas trvá, kým sa to človek naučí. Keď sa mi prvýkrát po troch týždňoch konečne podarilo sa dole vlnou aj spustiť, mal som neuveriteľnú radosť.
Skúste ju opísať.
Pocit, keď je človek na vlne sám, by som prirovnal k meditácii. To je stav úplného uvedomenia si danej chvíle. Človek zabúda na všetko ostatné okolo a žije len v danom momente. Je to stopercentné prežívanie prítomnosti s obrovskou intenzitou. Tento pocit je veľmi návykový a keď ho už človek raz okúsi, chce stále viac. Na klasickom surfovaní je tiež pekné, že je závislé od prírody. Surfovať sa dá, len keď nám matka príroda nadelí vlny. Veľmi ma to motivuje k tomu, aby som sa snažil k nej správať čo najlepšie, ako sa len dá a uchoval ju v rámci mojich možností aj pre budúce generácie. V neposlednom rade je na surfingu fascinujúce cestovanie do rôznych oblastí na celom svete. Spoznávam rozmanité kultúry, veľmi odlišné od našej. Človeku to otvára oči a váži si to, čo má.
Ste trojnásobným majstrom Slovenska v river surfingu, pomerne neznámom športovom odvetví. Priblížite ho?
Hovoríme vlastne o surfovaní na vlne na toku rieky, nie v oceáne. Prúd vody naráža na istú prekážku. Pri náraze na ňu sa pomocou gravitácie a rýchlosti prúdu vytvorí vlna, po ktorej sa dá jazdiť. Na Slovensku máme jedinečnú vlnu, prvú svojho druhu na svete, ktorá bola postavená na umelom toku. Zaujímavé je, že na rôznych miestach Európy, ako napríklad v Rakúsku či v Nemecku, sa vytváraniu takýchto vĺn začínajú seriózne venovať rôzni nadšenci.
Ide teda o jediné takéto športovisko u nás?
O žiadnom inom neviem. Viacero riečnych vĺn existuje pomerne blízko – v Rakúsku a v Nemecku. Surferi z týchto krajín sa zároveň často objavujú na našich súťažiach.
Patrí river surfing medzi finančne náročné športy?
Človek musí v tomto prípade počítať s rôznymi výdavkami. Permanentka na sezónu stojí 300 eur, nesmie chýbať surf – tam už sú ceny rôzne. K tomu ešte nejaký neoprén a samozrejme výdavky na cestovanie, keďže sa musí dochádzať do Bratislavy.
Ako prebieha tréning?
Voľným štýlom. Keď sme na vode, niet času na oddych a váhanie. Vzhľadom na dynamické prúdenie rieky, musíme rýchlo reagovať, nedá sa stáť ani sekundu, lebo by ste hneď spadli. V tomto športe je veľa trikov, ktoré sa snažíme doviesť do dokonalosti. Úspešné predvedenie závisí od mnohých faktorov – rýchlosti prúdu, strmosti vlny, odrazu, dopadu, ale aj od toho, na ktorú časť surfu prenášate váhu tela.
Udržiavate si formu aj inak ako jazdou na doske?
Iste, čím je človek v lepšej forme, tým väčšiu výhodu získava. Plusom je, ak sa river surfer venuje napríklad pádlovaniu. Neraz sa totiž stane, že vás strhne prúd a musíte sa vrátiť. Sila v rukách veľmi pomôže. Dodám, že river surfing je hlavne dobrá príprava na surfovanie v oceáne. Na Slovensku to ani inak nejde, oceán nemáme. Aj snowboardovanie má k surfovaniu pomerne ďaleko, keďže sneh sa správa úplne inak ako voda. V mori či oceáne ide o oveľa väčší adrenalín. Čuňovka veľmi pomohla môjmu oceánskemu surfingu, ktorý si vďaka nej oveľa viac užívam.
Čo surf počas zimných mesiacov? Na Dunaji zrejme netrénujete…
Počas zimných mesiacov sa presúvam klasicky surfovať do rôznych destinácií po svete. Teraz napríklad do Mexika.
Kde všade ste už surfovali? Máte obľúbené miesto?
Spomínané Mexiko, ale napríklad aj Juhoafrickú republiku, Francúzsko, Portugalsko, Maroko, Indonéziu… Myslím, že najpríjemnejšie to je v Portugalsku. Dá sa tam vyblázniť, je tam veľké množstvo rôznych druhov vĺn a krásne dlhé pobrežie.
Sledujete na domácich súťažiach a exhibíciách, že záujem o surfovanie u nás stúpa?
Občas sa objaví niekoľko nových tvárí na našich podujatiach či na majstrovstvách na divokej vode v Čunove. Nejde však o nič masové. Možno odrádza cena, možno o tom ani verejnosť nevie, možno je problémom len strach. Všimol som si totiž, že mnoho návštevníkov má pri pohľade na rýchlosť vody, víry a vlny veľký rešpekt.
Ste trojnásobným majstrom Slovenska. Mnoho ľudí o takomto podujatí netuší. Kedy a kde sa konajú majstrovstvá republiky?
Majstrovstvá Slovenska sa konajú raz ročne v Čunove. Pôvodne to býva v septembri, teraz sa však surfuje v júni. Ide o dvojdňové podujatie s názvom Riot River.
Slovensko ste reprezentovali aj na majstrovstvách Európy v Nemecku. Ako vyzerá kvalifikácia na finálové preteky?
Majstrovstvá Európy sú tak ako majstrovstvá Slovenska raz ročne. Kvalifikácia prebieha priamo na mieste. Celé podujatie trvá asi týždeň. Začína sa tréningmi, po nich nasledujú kvalifikačné jazdy. Najlepších 35 jazdcov sa kvalifikuje do hlavných pretekov, niektorí sú už nasadení a do priebehu majstrovstiev sa zapájajú až v hlavných pretekoch.
Čo všetko porota hodnotí?
Ide o štandardné hodnotenie podľa schválených kritérií. Boduje sa napríklad náročnosť jednotlivých manévrov a ich kombinácia, využívanie vlny, plynulosť či štýl jazdy. Samozrejme, stále je to subjektívny názor porotcov, v tomto je to skoro ako krasokorčuľovanie.
Ako je to s pádmi? Strháva za to porota body?
Deväťdesiatdeväť jázd sa končí pádom. Počas každej jazdy má jazdec obmedzený čas na ukážku rôznych trikov a svojho štýlu. Obtiažnosť trikov je rôzna, môže sa tak stať, že jazdec ktorý spadne pri pokuse o náročnejší trik, dostane viac bodov ako jazdec, ktorý sa o takýto trik ani nepokúsi a nespadne.
Ak by sa niekto, kto na surfe nestál, chcel venovať tomuto športu, čo by ste mu poradili?
Nech príde, vyskúša si to. Zistí, aký je to pocit. V Čunove na to nič nepotrebuje, všetko sa tam dá požičať. Sú ľudia ako ja, ktorí to raz skúsia a už s tým nevedia prestať, lebo ten skvelý pocit je svojím spôsobom niečo ako vysoko návyková droga (smiech).