Na vrcholnom podujatí sa zviditeľnila solídnymi výkonmi, po ktorých si vyslúžila zvýšenú pozornosť plaveckej verejnosti.
Siahala po životnom finále
Na seniorskom šampionáte zlepšila sedemnásťročná tínedžerka štyri slovenské rekordy. Na stovke prsia obsadila v semifinále 10. miesto a historické finále jej uniklo o 17 stotín sekundy. Na dvojnásobnej trati skončila jedenásta, pričom na najlepšiu osmičku jej chýbalo 41 stotín. „Vôbec som nečakala, že postúpim ani do semifinále. Na stovke som bola 23. nasadená a ísť hneď do finále, to by bolo už príliš. Nemôžem chcieť všetko naraz, ale verím, že to čoskoro príde,“ tvrdí Podmaníková.
Juniorský svetový šampionát v Singapure jej nevyšiel podľa predstáv. Na 100 m prsia skončila jedenásta a na dvojstovke ešte o priečku nižšie. „Bola som tam pod väčším tlakom a bála sa, čo bude, keď nezaplávam dobre. Teraz som bola uvoľnená. Nezväzovala ma nervozita, čo sa odzrkadlilo na výsledkoch. Navyše som od Singapuru plávala vkuse bez prestávky a mala som dosť natrénované,“ dodala.
Premiéru na seniorskom vrcholnom podujatí absolvovala zverenka Vladimíra Železníka pred dvoma rokmi na kontinentálnom šampionáte v Herningu. Na prsiarskej stovke vtedy uzatvárala výsledkové poradie.
„Mala som pätnásť a bola som vystrašená z toho, čo ma bude čakať. Zbierala som úvodné skúsenosti, ktoré som teraz čiastočne zúročila,“ uviedla slovenská reprezentantka, ktorá vo februári dovŕši dospelosť.
Pokračuje v prsiarskej tradícii
Jej doménou je od začiatku prsiarsky štýl, v ktorom sa cíti najistejšie. „Keď ma učili plávať, pri motýliku som sa nevedela nadýchnuť a pri kraulovi som tancovala lambadu. Prsia mi šli najlepšie, sú mojou hlavnou disciplínou a sústredím sa, aby som v nich napredovala,“ vraví. Topoľčianka pokračuje v tradícii svojho rodáka a v súčasnosti najlepšieho slovenského prsiara Tomáša Klobučníka.
„Niekedy ho poprosím o radu a je to pre mňa pocta, keď mi pomôže takýto veľký plavec. V Izraeli som často komunikovala aj s Mirkou Syllabovou a hoci je odo mňa o osem rokov staršia, výborne sme si rozumeli,“ priznáva študentka 3. ročníka Obchodnej akadémie v Topoľčanoch.
Po príchode zo šampionátu ju potešili profesori i spolužiaci. „Po každých pretekoch ma spolužiaci privítajú aplauzom. Fandia mi a sú strašne zlatí. Po ostatnom podujatí v Izraeli mi gratulovali aj profesori a zrazu sa na mňa pozerajú trošku inak. Stále ostávam nohami na zemi a neberiem to ako mimoriadny úspech. Tie má snáď len čakajú.“
Plávať sa talentovaná športovkyňa naučila v ôsmich rokoch. „Hneď som absolvovala aj prvé preteky. Bola to len dvojmesačná kariéra, keďže môj klub zanikol. Vážnejšie som sa plávaniu začala venovať v jedenástich pod vedením súčasného trénera Vladimíra Železníka. Momentálne si neviem predstaviť, čo by som robila bez plávania,“ zamýšľa sa.
Snom je olympiáda v Riu
Popri školských povinnostiach zvláda neraz aj trojfázové tréningy. „Ráno som v bazéne od šiestej do pol ôsmej. Následne by som mala ísť do školy, hoci nie vždy sa to podarí. O druhej poobede sa mi začína hodinová zaberačka na suchu, po ktorej som ešte dve hodiny vo vode. Tento cyklus zažívam trikrát do týždňa. Zvyšné dni mi suchá príprava odpadá. Baví ma to a výsledky ma motivujú do ďalších tréningov,“ uvádza plavkyňa klubu SC Piraňa Topoľčany.
V budúcej sezóne má tajný cieľ – kvalifikovať sa na olympiádu do Ria. V prsiarskych disciplínach má splnený už B-limit, ktorý jej však nezaručuje účasť pod piatimi kruhmi. Na istotu olympijskej účasti potrebuje na stovke zlepšiť svoje maximum o dve a pol sekundy a na dvojnásobnej trati o viac ako štyri sekundy.
„Je to dosť veľká strata, ale po nedávnych zlepšeniach to nie je nereálne. Mám ešte rezervy. Olympiáda je mojím veľkým snom a ak Boh dá a bude mi priať šťastie, môže sa to podariť. Keď nie, stále mám dostatok času,“ uzavrela.