„Viac som trénoval polohovku, ktorá už nebude len mojou doplnkovou disciplínou. Túžim prekonať rekordy, nad medailou neuvažujem,“ vraví 22-ročný Bratislavčan.
Ako sa cítite pred druhým vrcholom sezóny?
Je to tak striedavo-oblačno. Som určite rýchlejší. Uvidíme, či sa to premietne aj do formy na šampionáte. Každopádne by som chcel zaplávať osobné rekordy, útočiť na finále a čo najlepšie umiestnenia.
Zlepšovanie vlastných časov sa od vás už viac-menej čakajú. Netrúfate si na medailu?
Pozeral som štartovú listinu a na 1500 m voľný spôsob budem šiesty nasadený, na 400 m polohové preteky ôsmy. Okolo finále by sa to mohlo pohybovať, ale kde budú medaily, je ťažké predpovedať. Ešte som nad tým nerozmýšľal.
Ktoré disciplíny ste si vybrali do plaveckého harmonogramu?
Krauliarsku štvorstovku a tisícpäťstovku, polohovku na 400 m a ako bonbónik pôjdem motýľkarskú dvojstovku. Je v posledný deň šampionátu, a dám si ju zo zábavy. Rád by som na tejto trati prekonal bradatý rekord Marcela Géryho.
Na ktoré súťaže kladiete najväčší dôraz?
Na všetky tri zvyšné. Už druhý šampionátový deň bude náročný. Najskôr plávam rozplavbu na 400 m polohové preteky a onedlho aj 1500 m voľný spôsob. Verím, že to zvládnem a aspoň v jednej disciplíne postúpim do finále.
Na augustových majstrovstvách sveta v Kazani v dlhom bazéne ste podľa vlastných slov dostali na frak. Ako ste sa z toho spamätávali?
Jednoducho. Mal som štátnice, tak som sa učil. Neskôr som bol chorý, a tak som si spolu oddýchol aj štyri týždne. Odvtedy naplno zarezávam. Dúfam, že nepresvedčivú Kazaň vystrieda úspešná Netanya.
Viacerí plavci už myslia na budúcoročnú olympiádu. Aký dôraz ste kládli na majstrovstvá Európy v krátkom bazéne?
Orientujeme sa na Rio a tieto majstrovstvá sú určitým medziprahom nášho snaženia. Na tréningoch sme skúšali techniku a nacvičovali, čo by som mal plávať na olympiáde. Stále mám rezervy, je čo zlepšovať.
Zmenili ste niečo v príprave?
S trénerom Gabrielom Baranom sme trénovali viac polohovku, ktorá už nebude len mojou doplnkovou disciplínou. Zlepšovali sme všetky štýly a verím, že prekonám svoje osobné maximum. Inak sú tréningy každý polrok stále tvrdšie, ale na to si už zvykám.
Kde ste ladili formu pred odchodom na kontinentálny šampionát?
Pripravovali sme sa v domácich podmienkach, posledný týždeň sme boli na sústredení v Liptovskom Jáne. V piatok sme sa vrátili, vyhodil som z tašky špinavé veci, vzal čisté a v sobotu ráno odleteli. V Izraeli sme chvíľu blúdili autobusom, ale napokon sme hotel našli.
Do Izraela odcestovalo dvanásť slovenských pretekárov. Blýska sa slovenskému plávaniu na lepšie časy?
Po odchode Ľuboša Križka či Denisy Smolenovej nastalo hluché obdobie. Vyzerá to, že sa konečne odlepujeme od dna. Dúfam, že čo najviac pretekárov bude v najlepšej desiatke a spoločne zdvihneme slovenské plávanie.
Bezpochyby vás teší aj nominácia vášho plaveckého partnera Pavla Jelenáka. Chystáte nejakú stávku?
Tešíme sa z toho ako malé deti. Pavol bol naposledy na ME v Debrecíne 2012. Potom sa mu dlhšie nedarilo, preto som nesmierne rád, že sa po troch rokoch opäť prebojoval na vrcholné podujatie. Ešte neprebehla žiadna stávka, ale to sa môže čoskoro zmeniť (smiech).
Nemáte obavy, že sa šampionát koná v Izraeli?
Viac sa obávam dnešného tréningu. Som úplne v pohode, vo väčšom strese je mama, ktorá si bude určite obhrýzať nechty na rukách.
Ako to vyzerá v samotnom dejisku?
V Izraeli som prvý raz. Ohlasy na Netanyu boli výborné a neklamali. Vyzerá to tu ako na francúzskej riviére, hoci som tam ešte nebol (smiech). Bývame v hoteli priamo na pláži, more je teplé a po pretekoch sa môžeme ísť okúpať. Najskôr som mal pocit, že ideme do vojnovej zóny, ale všetko je tu v poriadku. Jedine plavecký komplex strážia vojaci, ale zatiaľ som nezažil ani žiadne kontroly.
Počas novembra si nechávate fúziky na podporu charitatívnej akcie Movember. Ostanú vám pre šťastie aj počas pretekov?
Rastie mi to tam ako potkanovi okolo zadku. Nechce sa mi príliš holiť a poslednú žiletku som stratil v októbri. Pred pretekmi sa oholím, nech som pekný na fotkách (smiech).