Sympatická holandská bežkyňa Dafne Schippersová obhájila v tomto roku titul najlepšej európskej atlétky.
Sedemboj vymenila za šprinty
Svoje fyzické predpoklady začala rozvíjať v rodnom Utrechte. Mala deväť. Behala, skákala do výšky i diaľky, vrhala guľou či hádzala oštepom. Jej výnimočné schopnosti všetkých fascinovali. Rozhodla sa ich využiť – v sedemboji. V roku 2010 sa stala juniorskou majsterkou sveta a o rok i Európy. Na seniorskom svetovom šampionáte 2013 v Moskve získala bronz.
Vlani ovládla päťboj na halovom európskom šampionáte v Prahe. O pár mesiacov už triumfovala na majstrovstvách Európy v Zürichu na 100 a 200 metrov. Dvojnásobné víťazstvo ju definitívne presvedčilo. Jej prioritou sa stali šprinty.
„Sedemboj je príliš náročný. Viacero aspektov mi nedovolilo v ňom napredovať. Šprint je pre mňa najlepšu cestou, hoci nie najľahšou,“ uviedla 23-ročná atlétka. Ako prvá Holanďanka sa vlani dostala na stovke pod 11 sekúnd – na mítingu v Hengele ju zvládla za 10,94 s.
Pobláznila celé Holandsko
Jej hviezdna aura sa rozžiarila v aktuálnej sezóne. Na majstrovstvách sveta v Pekingu svojimi výkonmi vyrazila dych odborníkom i fanúšikom. Na stovke ešte o päť stotín nestačila na Jamajčanku Fraserovú-Pryceovú, no výkonom 10,81 sa v historických tabuľkách starého kontinentu posunula na štvrtú priečku (vedie ju Francúzka Arronová 10,73).
Schippersová si všetko vynahradila na dvojstovke. Zvíťazila vynikajúcim časom 21,63 a ukončila dvanásťročnú nadvládu atlétok čiernej pleti. Okrem skvelého výkonu vzbudila pozornosť aj ladnými krivkami a širokým úsmevom „Holandsko musí šalieť. Chcela som zlato a pokoriť hranicu 22 sekúnd. Oboje som dokázala, ale víťazný čas prekvapil aj mňa,“ povedala rodáčka z Utrechtu po životných pretekoch.
Zlepšila v nich tri rekordy: európsky o 8, šampionátu o 12 a osobný limit o 40 stotín. Iba dve ženy šprintovali na 200 m rýchlejšie – Florence Griffithová Joynerová (21,34) a Marion Jonesová (21,62).
Zlato radí nad rekord
Schippersová aj po tomto triumfe neostáva nič dlžná svojej univerzálnosti. Nemieni sa venovať len kráľovským atletickým disciplínam. Veľké ambície má v skoku do diaľky. Verí, že môže čoskoro pokoriť sedemmetrovú hranicu.
„Teraz som šprintérka, ale človek potrebuje nejaké spestrenie. Bola som vždy zvyknutá trénovať všetky disciplíny, takže popri šprinte ešte jednu zvládnem. Diaľku som mala vždy rada a myslím si, že sedem metrov je v mojich silách,“ tvrdí zverenka trénera Barta Bennemu. Jej doterajšie maximum je 678 cm.
Na budúcoročnej olympiáde v Riu de Janeiro však prípadný štart v skoku do diaľky vylučuje. „Kombinovať diaľku, šprinty a štafetu na vrcholnom podujatí by bolo príliš riskantné. Budem sa koncentrovať na 100, 200 m a štafetu na 4×100 m. Máme silný a talentovaný tím so šancou na finále,“ dodala.
Po jedinečnom pekinskom výkone na dvojstovke bude v Riu patriť medzi najväčšie favoritky. „V tejto sezóne som prekvapila samu seba. O svetovom rekorde premýšľam viac ako doteraz. Mám 23 rokov a dosť času, aby som ho posunula. Stále mám čo zlepšovať. Nedostatky vidím pri štarte a v prvej časti behu. V Brazílii však budem mať iný cieľ – získať zlatú olympijskú medailu,“ podotkla.