Na atletických majstrovstvách sveta v Pekingu sa 30. augusta predstaví na maratóne. Naposledy bežal slovenský atlét kráľovskú disciplínu na svetovom šampionáte pred dvadsiatimi dvoma rokmi.
V Londýne trpela, v Zürichu nevnímala
Trebišovská rodáčka dokazovala bežecký talent už na základnej škole. „Bez akýchkoľvek tréningov som víťazila na bežeckých súťažiach. Šesť rokov som sa venovala volejbalu, ale keďže som bola dosť maličká, tréner mi odporučil, nech vyskúšam atletiku,“ vraví 27-ročná bežkyňa.
Svoju výnimočnosť dokazovala takmer okamžite. Po krátkej príprave zvíťazila na cezpoľných majstrovstvách Slovenska stredných škôl. Postupne behávala čoraz väčšie vzdialenosti. Obľubovala aj behy do vrchu. „Nevyžadujú si žiadnu techniku a rozhodujúce sú vypracované stehná, ktoré som dostala do vienka,“ dodala.
Pravidelným tréningom, odriekaním a nezlomnou vôľou sa prepracovala ku kráľovskej vytrvalostnej disciplíne – maratónu. Prvý odbehla pred štyrmi rokmi v Košiciach, ďalší absolvovala vo Frankfurte a Düsseldorfe. Doterajším vrcholom jej súťažného snaženia bol olympijský v Londýne. „Bol to najťažší beh v mojom živote. Bola som za hranicou síl. Môžem byť vďačná, že som ho dokončila,“ uviedla Berešová.
Na vlaňajšom európskom šampionáte v Zürichu štartovala na 10 000 metrov. Výkonom 33:28,60 obsadila 19. miesto. V prvej polovici trate to vyzeralo, že sa premiérovo dostane pod 33 minút. Na siedmom kilometri jej začali dochádzať sily. „Stratila som sa, akoby mi niekto vypol mozog. Prestala som sa orientovať v medzičasoch a čakala som, kým mi nezazvonili do posledného kola,“ doplnila.
Po trojročnej pauze sa v apríli odhodlala k ďalšiemu maratónu, tentoraz vo Viedni. V osobnom rekorde 2:36:20 h si zabezpečila miestenku do Pekingu i na budúcoročnú olympiádu do Ria.
„Desaťtisícka je v mojom veku prijateľnejšia. Na svetovej scéne ju však behajú všetky vytrvalkyne z Afriky, preto sú tam nesmierne tvrdé limity. V mojej momentálnej situácii sú nesplniteľné,“ prezradila atlétka TJ Obal servis Košice. Aký je rozdiel medzi oboma disciplínami?
„Pri maratóne trpím oveľa viac ako na desiatke. Je to už na hranici, či telo vydrží. Nemyslím na samotné preteky, ale skôr prípravu, životosprávu či zdravotný stav. Na kráľovský beh sa pripravujem zhruba dva mesiace a rovnaký čas sa dávam aj dohromady.“
Pred súťažou sa uzavrie a relaxuje
Počas 42 kilometrov a 195 metrov sa jej tepová frekvencia pohybuje na úrovni 180 za minútu. Jej maximálna hodnota je ešte o 20 úderov vyššia. Na trati sa nevyhne neľútostným krízam.
„Väčšinou prichádzajú po tridsiatom kilometri. Je to všetko o hlave a bojovnosti. Buď to vydržíte, alebo si poviete, že nemôžem a zastavím. Psychika je najdôležitejšia. Môžete mať natrénované, ale keď vás sklame hlava, je koniec. Najväčším hnacím motorom je prekonať samú seba,“ tvrdí zverenka Gabriela Valisku.
Skúsený ortopéd a telovýchovný lekár je jej dlhoročným trénerom. Na tréningy si dohliada sama. „Keďže žijem v Česku, komunikujeme spolu cez e-mail alebo telefonicky. Pripraví mi tréningový plán, ktorý poctivo dodržiavam. Kontrolujem sa sama. Nepotrebujem nikoho, kto by ma vyháňal na tréning,“ dodala atlétka, ktorá ročne zoderie šesť párov bežeckých tenisiek.
Pred šampionátom v Pekingu sa pripravovala tri týždne v St. Moritzi vo švajčiarskych Alpách a na pár dní si odskočila do talianskeho Livigna. „Boli tam výborné podmienky. Najradšej trénujem na Štrbskom plese a obľubujem tréningy v mestskom parku či na hrádzi v rodnom Trebišove,“ konštatuje inžinierka ekonómie.
V čínskej metropole túži prekonať osobné maximum z Viedne. „Nebude to jednoduché, keďže tam budú špecifické podmienky. Posledné dni pred súťažou sa uzavriem sama do seba, pustím si hudbu a budem relaxovať na izbe. Do súťaže dám všetko, veď ďalší maratón pôjdem až o rok v Riu,“ uzavrela.