Pred šampionátom topoľčiansky rodák dúfal, že minimálne v jednom prípade nazrie do osemčlenného finále. Nestalo sa. Na oboch prsiarskych disciplínach – 100 a 200 m – sa neprebojoval z rozplavieb ani do semifinále.
„Je to obrovské sklamanie. Ani neviem popísať, čo prežívam. Čakal som od seba určite viac. Celá sezóna bola rozbehnutá sľubne, no posledné tri týždne to začalo akosi upadať. Už po stovke som vedel, že forma nie je podľa predstáv. Rýchlejšie som plával aj počas plného tréningu,“ uviedol smutne 25-ročný plavec.
Na 100 m prsia skončil výkonom 1:00,77 na 23. mieste. Na porovnanie: jeho tréningový kolega Juhoafričan Cameron van der Burgh získal striebro – za 58,59 s. Na dvojnásobnej trati obsadil Klobučník 24. priečku (2:12,74 ). Na víťaza rozplavby Nemca Marca Kocha, ktorý je tiež jeho tréningovým partnerom, stratil viac ako tri sekundy (2:09,12).
„Po nevydarenej stovke sme sa s trénerom dohodli, že 200 m pôjdem od začiatku naplno. Prvú päťdesiatku som šiel vo svetovom rekorde, po polovici trate som plával spolu s Marcom, ale potom mi došli sily. Na tréningu viem držať tempo s oboma a na najväčšom podujatí sezóny, kde to mám potvrdiť, vyhorím na plnej čiare,“ dodal.
Koncom mája si Klobučník v nórskom Bergene splnil kvalifikačný limit na olympiádu (100 m prsia – 1:00,57 min.). Očakávalo sa, že šampionát v Kazani bude prelomový v jeho kariére. Potvrdzoval to aj na poslednom sústredení pred majstrovstvami.
„V Turecku som plával slovenské rekordy. Práve tam som mal najlepšiu formu, a to je na tom najsmutnejšie. Tri týždne pred šampionátom som až príliš zvoľnil. Tréningy boli ľahké a telo si vsugerovalo, že mám po vrchole sezóny. Zle sme načasovali formu a je to len moja chyba. Keby som vedel, že takto zaplávam, radšej ostanem doma. Toto nebolo hodné reprezentácie,“ priznáva sebakriticky.
Najlepší slovenský prsiar prežíval sklamanie aj po vlaňajších majstrovstvách Európy v Berlíne. Vtedy mu prípravu skomplikovala šesťtýždňová vojenská služba.
„Tentokrát som mal najlepšiu sezónu. Ešte nikdy som nebol na podobnej úrovni. O to je horšie, že som to nepretavil v súťaži. Cesta za úspechom je vyšliapaná pádmi. Verím, že toto bol môj posledný. Mám rok na to, aby som sa z toho poučil a aby sa to nezopakovalo na olympiáde,“ uzavrel.