„Pripadá mi to, že niekto chce niekomu uškodiť. Dôležité je vychádzať z presných faktov, nie z domnienok,“ tvrdí Miroslav Motyčík, dlhoročný slovenský antidopingový expert.
Čo vám prvé napadlo, keď ste sa dopočuli o odhaleniach dvoch médií v súvislosti s podozreniami z dopingu v atletike? Hovorí sa, že bez vetra sa ani lístok nepohne…
Najprv pomenujme veci presne – hovorme o nepriaznivých analytických nálezoch. V súvislosti s nimi ma rozčarovalo, ako sa porušujú antidopingové pravidlá. Nepresné, nekonkrétne a nenáležité informácie škodia takmer rovnako ako doping, aj keď môžu sledovať dobrý úmysel. Viem, že Medzinárodná atletická federácia sa razantne ohradila proti konštatovaniu, že prehliada dopingové prípady. Práve táto federácia bojuje proti dopingu všetkými vhodnými, možnými a dostupnými prostriedkami, retroanalýzu vzoriek nevynímajúc. Ak nejaká vzorka bola vyhodnotená v minulosti ako negatívna a po jej opätovnom preskúmaní najmodernejšími analytickými metódami sa ukázala pozitívna, nasledovali i nasledujú sankcie. Je známe, že z iniciatívy Medzinárodného olympijského výboru sa spätne analyzovali niektoré vzorky z olympiády v Aténach 2004, čo malo po pozitívnych zisteniach za následok aj posun v konečnom umiestnení. IAAF využíva retroanalýzy, čo je v súlade s antidopingovým kódexom.
Podcenila niečo Medzinárodná atletická federácia? Ako je možné, že unikli citlivé dáta?
Či niečo podcenila medzinárodná federácia, si netrúfam povedať. Ak dáta unikli z jej prostredia, ide to na jej zodpovednosť. Poviem to inak. Informácie mohli pochádzať z troch zdrojov. Majú ich národné antidopingové organizácie, medzinárodné športové federácie a príslušné laboratóriá. Laboratóriá však nepoznajú mená športovcov, pracujú len s očíslovanými, ale anonymnými vzorkami.
Čo naznačuje konštatovanie, že atléti mali podozrivé výsledky krvných testov? Dá sa v týchto prípadoch hovoriť o dopingu?
V nijakom prípade – podozrenie nemožno spájať s dopingom. Navyše ide o neoverené, nevierohodné a neadresné údaje. Tendenčné, manipulatívne so zámerom niekomu uškodiť. Z toho, čo vieme, možno hovoriť len o nepriaznivých nálezoch.
Austrálsky expert Robin Parisot však tvrdí, že nikdy nevidel také znepokojujúce abnormálne výsledky krvných hodnôt. Vraj veľa atlétov beztrestne dopovalo a IAAF to dovolila…
Považujem to z jeho strany za nekorektný postup. Ide len o polovičný údaj. Nepriaznivý nález ešte nemožno spájať s dopingom, ak ho nevieme jasne preukázať. Pre usvedčenie športovca z dopingu sú dôležité exaktné analytické výsledky, nie domnienky. Preto pre precíznejšie sledovanie krvných hodnôt sa do antidopingovej praxe zaviedol tzv. biologický pas. V ňom sa dlhodobo sleduje krvný obraz športovca. Pri vyššej záťaži môže mať hraničné parametre. Podstané je, čo ich spôsobí: môže to byť použitie anabolík, môže ísť o hormonálnu záležitosť, ale aj o zmenu biologických hodnôt, ktoré poukazujú na chorobu organizmu. Všetky zanechávajú pečať v obraze krvi. Informácie z biologického pasu sú určujúce pre možné použitie zakázaných látok. Zdôrazňujem, že musia byť dokázané a šetrenie ukončené. Až vtedy hovoríme o dopingu.
Môže zverejnené fakty súvisieť s voľbou nového šéfa svetovej atletiky? Súboj oň zvedú na nadchádzajúcom svetovom šampionáte v Pekingu bývalí skvelí atléti – Ukrajinec Sergej Bubka a Brit Sebastian Coe.
Vylúčiť sa to nedá, môže byť za tým aj politikárčenie. Pred dvoma rokmi atletika registrovala podobný prípad.
Ako sa dá vyhodnotiť údaj, že osem percent vzoriek slovenských atlétov malo podozrivé hodnoty?
Kým nie sú informácie podložené konkrétnymi menami, je to prázdny, nič nehovoriaci údaj. Ba dovolím si povedať, že nie je v súlade s ochranou osobných údajov, pretože zakladá neodôvodnenú indíciu proti atlétom tej-ktorej krajiny.