Po nepríjemnej kolízii na cyklistickej časti zo súťaže odstúpil. „Som doudieraný a pooškieraný. Bol to zbytočný pád, ale mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Dôležité je, že nemám nič zlomené,“ konštatoval bratislavský rodák.
Ako vyzerá dejisko olympiády rok pred začiatkom Hier?
Bol som milo prekvapený, že organizátori si dali skutočne záležať. Uzavrieť na celý víkend takmer kompletnú Copacabanu je fakt umenie. Brazílčania sa o nás starali už od príchodu na letisko. Často sa nás pýtali, čo treba vylepšiť, aby bolo všetko stopercentné. Je badateľné, že o rok sa tam bude konať niečo veľkolepé.
Podľa analýz sa zistilo, že vo vode, v ktorej ste plávali, je vysoké množstvo vírusov a baktérií. Zaregistrovali ste to?
Pred pretekmi som dostával správy, že nemám do vody vôbec chodiť, lebo je špinavá a hrozí mi zdravotné riziko. Zvonku nevyzerala vôbec znečistená. Kúpali sa tam domáci Brazílčania, tak som si povedal, že keby im niečo hrozilo, určite by tam nechodili.
Narazili ste vo vode na niečo nebezpečné?
Keď som plával, bolo vidieť, že voda je sfarbená do zelena. Viem, že som narazil na nejaké odpadky, ale nebolo to nič hrozné. Možno to bolo aj trochu psychologické, keďže pred súťažou sa stále hovorilo o rôznych baktériách a vírusoch. Po pretekoch som však o nikom nepočul, žeby ochorel.
Súťažili ste už v špinavšej vode?
V Štokholme, kde sa uskutoční najbližšie kolo seriálu majstrovstiev sveta sa súťažilo v prístave, kde vo vode bývajú olejové škvrny. Po pretekoch je polovica štartového poľa chorá. Práve kvôli tomu teraz trať zmenili.
Aká bola plavecká a cyklistická časť, ktorú ste si v Riu vyskúšali?
Štartovali sme priamo z pláže, čo bolo netradičné. Vo vode som očakával väčšie vlny. Na cyklistickej trati boli dlhé rovinky, ktoré striedali krátke a strmé kopce. Myslím si, že o rok by mi to mohlo vyhovovať. Verím, že smolu som si už vyčerpal.
Počas cyklistickej časti ste mali vážnu kolíziu s Talianom Alessandrom Fabianom. Ako k nej prišlo?
Vo štvrtom kole sme boli vpredu asi 10-členná skupina. V menšom zjazde som bol v jej zadnej časti. Na ceste boli rôzne výtlky od kanálov. Na jeden z nich Talian, ktorý bol predo mnou, narazil a spadol. V rýchlosti cez 50 km/h som sa mu nemal ako vyhnúť a preletel som cez neho. Našťastie sa nič vážne nestalo, lebo to mohlo dopadnúť horšie.
Načo ste pomysleli v tej situácii?
V prvom momente som sa snažil neísť rukami na zem. Bol to reflex. Kotúľal som sa po chrbte, ktorý bol riadne zodratý. Cítil som narazené rebrá. Skúšal som sa postaviť, ale nešlo to. Len s ťažkosťami by som vysadol na bicykel. Možno by som s bolesťami preteky dokončil, ale to nie je môj cieľ. Hneď ma zobrali do nemocnice a vyčistili mi rany, ktoré boli dosť špinavé od piesku a kameňov.
Kedy naposledy ste zažili takýto nepríjemný pád?
Už som párkrát padol, ale bolo to buď v zákrute alebo na mokrej trati. Teraz to bol zbytočný pád, čo ma poriadne mrzelo. Zjazd nebol príliš strmý a išli sme rovno. Keby sa išlo na hrane, tak to pochopím.
Na aké umiestnenie ste si trúfali v nabitej konkurencii?
Od európskeho šampionátu v Ženeve som mal ťažkosti s klenbou na nohe, ktorá ma limitovala v tréningoch. Štandardným behom by som však mohol byť do šiesteho miesta.
Stihli ste si v Riu pozrieť aj nejaké pamiatky?
Pred súťažou som si pozrel sochu Krista Spasiteľa. Bol odtiaľ nádherný výhľad, aj keď mesto bolo zahalené do hmly. Po pretekoch som bol rád, že som sa dokázal obliecť a dať si dohromady bicykel. V meste je už pomaly olympijský pulz.
Aké máte najbližšie plány?
Zopár dní určite nepôjdem do vody, aby sa mi vyliečili rany a nedostal infekciu. Potrebujem si dať dohromady aj zranenie nohy, aby som o tri týždne mohol štartovať v Štokholme.