Na majstrovstvách Európy v Ženeve skončil štvrtý – so štvorsekundovou stratou na bronz. „Do pretekov som dal absolútne všetko. V poslednom kilometri som súperov sťahoval, ale nestačilo to,“ konštatoval 26-ročný Bratislavčan.
Aké pocity prevládajú deň po pretekoch?
Sú trochu zmiešané. S medailou na krku by to bolo lepšie. Som rád, že som o ňu aspoň bojoval. Držal som sa s najlepšími, čo ma teší. Je to ďalší posun. Cenný kov by bol veľkým ocenením, ale čo už narobím.
Kde ste stratili necelé štyri sekundy, ktoré vás delili od bronzu?
Na cyklistickej časti som sa v stúpaní snažil roztrhať početnejší balík. Na chvíľu sa mi to podarilo, ale možno mi tieto sily chýbali v behu. V pretekoch nikdy neviete, čo vám uškodí alebo pomôže. V behu som šiel na maximum. Po taktickej i výkonnostnej stránke som súťaž zvládol výborne.
Ktoré pasáže v behu rozhodovali?
Na začiatku bežeckej časti mi ušla menšia skupina, ktorú som musel docvaknúť. Vpredu sa následne vytvorila sedemčlenná skupina. Tri kilometre pred cieľom začali nástupy, tempo sa vystupňovalo a utvorili sa rozhodujúce náskoky.
Aká bola konkurencia na európskom šampionáte?
Okrem anglických bratov Brownleeovcov tam bola kompletná špička. Obsadenie bolo silnejšie ako na Európskych hrách v Baku.
Aké podmienky boli na trati?
Plávali sme na Ženevskom jazere, ktoré bolo ťažšie na orientáciu, ale keďže sme plávali po prúde, rozdiely medzi lepšími a horšími plavcami boli minimálne. Cyklistická trať mohla byť technickejšia, aj keď tam bol jeden kilometrový kopec s priemerným stúpaním 8 percent. Spestrením v bežeckej časti bol park. Viac ako polovicu úseku sme bežali v chládku, čo bolo pri 34-stupňoch vcelku príjemné.
Pred súťažou ste verili, že môžete bojovať o medailu?
Kondične som si veril, lebo som absolvoval kvalitné vysokohorské sústredenie v St. Moritzi. Očakávania trochu brzdili ťažkosti s chodidlom, kvôli ktorému som posledné tri dni pred pretekmi poriadne nebežal. Po cyklistike boli nohy ospalé, ale postupne sa prebudili a bežalo sa mi výborne. Hovoriť o medaile pri obrovskej konkurencii by bolo smelé. Prvú šestku by som bral všetkými desiatimi.
Kam zaraďujete tento výsledok v kariérnom rebríčku?
Je to môj najväčší medzinárodný úspech. Cítim, že to môže byť prelomový výsledok, ktorý ma môže vyšvihnúť medzi desiatku najlepších svetových triatlonistov. Do konca sezóny ma čakajú štyri podujatia v rámci seriálu majstrovstiev sveta- Hamburg, Štokholm, Edmonton a Chicago, v ktorých chcem potvrdiť stúpajúcu formu.
Prináša bežecká príprava s bratmi Brownleeovcami svoje ovocie?
Krôčik po krôčiku sa to zlepšuje. V Ženeve na rovnakej trati som sa v porovnaní s rokom 2011 zlepšil o tri minúty. Progres je badateľný, ale vpred sa posúva aj konkurencia. V behu a na bicykli mám životnú formu. Je vidieť, že systematická práca sa vypláca.