Katarčana Mutazu Essa Baršima delia len dva centimetre od svetového rekordu Kubánca Javiera Sotomayora (245 cm). „Môj tréner povedal, že môžem skočiť aj dva a pol metra. Nato sa však teraz nesústreďujem. Najbližší cieľ je prekonať 244 cm,“ uviedol na stretnutí s médiami 23-ročný výškar.
Na Banskobystrickej latke sa predstavíte druhýkrát v kariére. S akými pocitmi ste sa sem vrátili?
Teším sa, je to kvalitná súťaž nabitá veľkými menami. Naviac to bol môj prvý míting v sezóne.
Akú úlohu zohráva tohtoročná halová sezóna vo vašom kalendári?
Pôvodne som plánoval všetky halové súťaže vynechať. Chýba mi v nich vrchol sezóny, aký majú Európania. Je však nudné len trénovať, preto som sa prihlásil aspoň na štyri súťaže. Chcem divákom ponúknuť zaujímavé divadlo, aby sa dobre zabavili. Halovú sezónu beriem uvoľnene, hoci už trénujem dva mesiace.
Kde máte svoj tréningový tábor?
Prípravu som odštartoval doma v Katare, neskôr som sa presunul s trénerom Stanislaw Szczyrbom do Poľska. Ukončil som ju vo švédskom Malmö, odkiaľ som prišiel na Slovensko.
Vaše osobné maximum je 243 cm. V jednom rozhovore ste vraj vyhlásili, že môžete prekonať 250 cm. Kde sú vaše hranice?
Nepovedal som to ja, ale môj tréner. Musím uznať, že vidí veci, ktoré ja nevidím a naplno mu dôverujem. Nezameriavam sa na túto métu. Dôležité je, aby som prekonal sám seba. Môj najbližší cieľ je 244 cm.
Kedy môže padnúť svetový rekord Kubánca Javiera Sotomayora – 245 cm?
To nemôžete nikdy vedieť. Skok do výšky je disciplína, kde môžu rýchlo vyskočiť noví atléti. Môže padnúť do troch rokov, ale aj nikdy.
Aké je to súťažiť s o štyri roky mladším bratom Moamarom?
Normálne. Častokrát spolu súťažíme. Sústreďujem sa najmä na svoj výkon, ale ak bude treba, určite mu poradím.
V detstve ste sa venovali aj iným športom. Prečo zvíťazil skok do výšky?
Otec bol bežec na dlhé trate, preto som ich skúšal tiež. Rovnako som skákal aj do diaľky. Výška bola väčšia zábava ako iné disciplíny. Nie je monotónna ako behanie.
Patrili ste už v detskom veku medzi najlepších?
Vôbec. Práveže ma ostatné deti vo všetkom zdolávali. Zlomilo sa to až v sedemnástich rokoch. Otec bol môj mentor a to hlavné, čo ma hnalo vpred, bola chuť nikdy sa nevzdať.
Na rozdiel od iných výškarov nosíte špeciálne tretry, ktoré sa podobajú skôr basketbalovým. Sú v niečom výnimočné?
Bežné tretry mi nesedeli, a preto som si nechal vyrobiť špeciálnu obuv na mieru.
Hádzanári Kataru získali nedávno strieborné medaily na majstrovstvách sveta, o sedem rokov sa v Katare uskutoční futbalový šampionát. Akú popularitu má vo vašej krajine atletika?
Na prvom mieste je jednoznačne futbal. Je to dominanta. Ani strieborné medaily hádzanárov to neovplyvnia. Atletika bojuje o druhé či tretie miesto v krajine.
Aké ambície máte v aktuálnej sezóne pod holým nebom?
Cieľom je získať medailu z majstrovstiev sveta v Pekingu. Taktiež chcem uspieť na Ázijskom šampionáte a sústredím sa aj na Diamantovú ligu. Veľkou ambíciou je zlepšiť aj svoj osobný rekord.
Kým pred dvoma rokmi ste na tlačovej konferencii pôsobili tichšie, zakríknutejšie, teraz ste sebavedomejší. Cítite aj v tomto určitý posun?
Lepšie je niečo dokázať ako hovoriť. Je možné, že som vekom trochu dospel a zmenil sa.
Učí sa tancovať sambu, hoci je Rio vzdialené
Patrí medzi najpopulárnejšie športovkyne v Španielsku. Okrem športu sa venuje aj politike. Zlatá medailistka z majstrovstiev Európy v skoku do výšky vonku i v hale Ruth Beitiová bola najstaršou účastníčkou na Banskobystrickej latke.
Pod Urpín zavítala už druhýkrát v kariére. V roku 2009 obsadila výkonom 198 cm druhú priečku. „Cítim sa výborne, pred súťažou som si dobre oddýchla a verím, že prekonám svetový veteránsky rekord nad 35 rokov, ktorý má hodnotu 197 cm,“ zaželala si 35-ročná rodáčka zo Santanderu na tlačovej konferencii pred súťažou.
Na olympijských hrách v Londýne skončila štvrtá a uvažovala o konci kariéry. „Olympiáda bola míľnikom. Ostala mi motivácia pokračovať. Názory trénera a jeho otázka prečo chcem skončiť, ma presvedčili. Nabrala som druhý dych, lebo som mu nevedela odpovedať,“ dodala.
Vrcholom jej halovej sezóny budú majstrovstvá Európy v Prahe. „Som obhajkyňa titulu, čiže iné ciele ako medailové nemôžem mať,“ doplnila univerzálna športovkyňa. Za španielsku reprezentáciu už odbehla aj štafetu na 4×100 m. „Zaskočila som za zranenú pretekárku. Za Španielsko urobím všetko, bolo to zábavné.“
Vo svojej zbierke má šesť cenných kovov z vrcholných podujatí. Medaila z olympiády jej chýba. „V Londýne ma zdolali tri výborné skokanky. Rio je ešte vzdialené a neviem, aká tam bude konkurencia, ale učím sa už tancovať sambu,“ uviedla s úsmevom.
Španielska atlétka sa pripravuje aj na politickú kariéru. „Pred troma rokmi ma regionálny prezident motivoval, aby som sa angažovala v problematike mládeže a postihnutých. Bola to pre mňa veľký výzva,“ uzavrela.