„Základný problém v práci s talentmi vidím v tom, že nám chýba systémové riešenie. Nie sú pravidlá hry, ktoré by zaručovali logickú nadväznosť od najnižších útvarov talentovanej mládeže až po špičku,“ vraví Vladimír Miller, skúsený funkcionár, ktorý bol dlhoročným riaditeľom bratislavského Športového gymnázia.
„Za posledných desať rokov neúmerne klesá počet detí, ktoré absolvovali dlhodobejší tréningový proces, v niektorom z útvarov talentovanej mládeže. Najnižšími sú športové triedy na základných školách, kde kvalita práce nie je vždy ideálna. Často sa nám napríklad stávalo, že príde futbalista – a neubehne za dvanásť minút 2 500 metrov. Mal by tri kilometre. Hokejista by mal mať silné nohy – a neskočí z miesta 1,80 m do diaľky, iný neurobí tri zhyby. Kondícia mladej generácie upadá,“ zdôrazní a zároveň načrtne ďalší vážny problém:
„Rodičia dnes nevedú deti k športu, ba neraz podľahnú ich nátlaku – vybavte mi ospravedlnenie, aby som nemusel(a) cvičiť na hodinách telesnej výchovy. Potom sa to vráti spoločnosti z inej strany – lekári varujú, že populácia chorľavie, viac ako tretina dievčat a štvrtina chlapcov zápasí s obezitou, zvyšuje sa počet kardiovaskulárnych chorôb.“
Slovenská výprava sa z OH v Londýne 2012 vrátila bez zlatej medaily. Na zimnej vo Vancouveri 2010 a v Soči 2014 získala dve zlaté a striebro biatlonistka Anastasia Kuzminová, Slovenka ruského pôvodu.
„Po návrate z OH v Pekingu 2008 som upozorňoval, že slovenská športová špička starne. Už sa to prejavuje. Ak chceme nájsť talenty, mládež musí viac športovať. Rovnako dôležité je nájsť pedagógov a trénerov, ktorí deti zapália a budú ich viesť. Tu vidím veľký priestor pre základné školy – môžu utvoriť predpoklady na športovú činnosť aj po vyučovaní. Ideálne by bolo priebežne rozvíjať pohybové schopnosti žiakov a pravidelne ich testovať. Najšikovnejších sústrediť do tried so športovým zameraním, nech pokračuje logická nadväznosť s prípadným pokračovaním na športovom gymnáziu. Odtiaľ by tí najlepší prešli do športových centier pri jednotlivých rezortoch. Lenže – za posledných desať rokov si nepamätám, že by nás v Bratislave oslovil učiteľ telesnej výchovy – mám pohybovo nadaného žiaka, vezmete ho do školy?,“ približuje Miller.
Ťažké srdce má aj na viaceré športové zväzy. „Po olympiáde v Londýne si presadili, že sa budú starať o talentovanú mládež, zanikli rozbehnuté centrá olympijskej prípravy pri jednotlivých športových gymnáziách, resp. vybraných stredných školách. Svetlou výnimkou je volejbal: chlapcov sústredil v Trenčíne, dievčatá v Nitre. Veľmi dobre sa osvedčuje projekt hokejovej dvadsiatky, rozbehla sa osemnástka. Ponúkajú príklady, ako by mala vyzerať práca so športovými talentmi.“
A tak za prienikom bratov Hochschornerov, Petry Vlhovej, Adama Žampu či Petra Sagana do svetovej špičky v ich športoch je skôr úsilie a vytrvalosť rodičov než fungujúci systém.