Z divokej vody mal najskôr strach. Bál sa, že sa v nej utopí. Po prvotných záberoch s dvojlistovým pádlom si ho získala a už sa jej nevzdal. V kajaku si plní sny a raz sa chce úspechmi vyrovnať svojim veľkým učiteľom – Elene Kaliskej a Michalovi Martikánovi.
Začiatok príbehu o liptovskom vodnom slalomárovi je vystrihnutý zo súčasnej reality tínedžerov. „Po škole som prišiel domov, sadol k počítaču a zopár hodín hral rôzne hry,“ prezrádza sedemnásťročný Jakub Grigar.
Pomocnú ruku mu podala aj Kaliská
Z domáceho pohodlia ho nevyrušil ani futbal. Po prvom tréningu zavesil kopačky na klinec. Skúšal aj basketbal. Pod košmi vydržal dva mesiace. Zlom nastal počas letných prázdnin. Vtedy mal deväť rokov. „Kamarát Peter Machaj mi zavolal, že v Liptovskom Mikuláši pripravuje vodnoslalomársky tábor pre deti. Syn na prvom tréningu dostal loď, pádlo a oblečenie. Hneď ho to zaujalo. Dokonca som si musel vybaviť kľúče od lodenice, chcel trénovať aj mimo oficiálnych tréningov,“ spomína Jakubov otec. „Zo začiatku som sa bál, že sa utopím. Plávať som vedel len s hlavou pod vodou. Od druhého tréningu som presviedčal trénera, aby ma pustil na divokú vodu. Stalo sa po troch týždňoch. Mal som obrovský rešpekt a po pár záberoch som z lode vystúpil,“ priznáva nádejný kajakár.
Pri jednom individuálnom tréningu sa sčista jasna ozval ženský hlas. „Ak chceš, môžeme spolu trénovať,“ ponúkla mu kajakárka Elena Kaliská.
Spomenutý okamih bol dôležitým momentom v jeho kariére. „Spojila nás náhoda, možno osud. Elenka mi ukázala, že slalom je zábava. Na mojom raste má obrovský rukopis. Starala sa o mňa po pretekárskej stránke, ale pomohla mi aj osobne. V jedenástich rokoch ma zobrala aj na sústredenie do Austrálie. Popri trénovaní sme navštívili aj pamiatky a bláznili sa na pláži.“
Prečo sa dvojnásobná zlatá olympijská medailistka rozhodla podať pomocnú ruku mladému športovcovi? „Videla som, že na vode trénuje sám s otcom, tak som sa mu prihovorila. Páčila sa mi jeho aktivita i veľký záujem niečo sa naučiť. Trénovali sme spolu niekoľko rokov. Je mladý, perspektívny a kariéru má pred sebou. Pri tvrdej práci môže dosiahnuť veľké úspechy,“ myslí si Kaliská.
Svoju učiteľku videl aj pri zisku druhej zlatej medaily na OH v Pekingu 2008. „Pamätám si, že tréneri nám v areáli postavili na terasu televíziu a my sme so zatajeným dychom sledovali jej olympijské vystúpenie.“
Dvojlistové pádlo mu dáva väčšiu voľnosť
Prvé úspechy na seba nenechali dlho čakať. „Už po polroku som sa naučil eskimácky obrat,“ hovorí pyšne. V ďalšom roku zvíťazil na majstrovstvách Slovenska mladších žiakov a o rok dominoval aj v kategórii starších žiakov.
Zatiaľ najúspešnejším bol vlaňajšok. Na začiatku sezóny sa v šestnástich prepracoval do seniorskej reprezentácie. Vrcholom jeho doterajšej kariéry je titul juniorského majstra sveta v Čunove a európske zlato z Francúzska. Sezóna mohla byť ešte úspešnejšia. Jeden dotyk ho obral o finálové umiestnenie v prvom kole Svetového pohára i na seniorských ME v Krakove.
Tohtoročnú sezónu poznačili zranenia. Päťkrát mu vyskočilo koleno. Naposledy pri hokeji ostalo v pravom uhle a už ním nemohol pohnúť. Verdikt znel jasne – operácia. „V zime som nútene vynechal beh na lyžiach i ďalšie kondičné tréningy, čo sa odzrkadlilo v sezóne. Na jej začiatku som sa neprebojoval ani do reprezentácie. V rozhodujúcej jazde som urobil chybu a dostal päťdesiatku. Bol to zatiaľ môj najsmutnejší moment. Sadol som si na breh a polhodinu nechápavo krútil hlavou.“
Náladu si vylepšil bronzom na juniorských MS v austrálskom Penrithe a ziskom striebra na OH mládeže v čínskom Nankingu. Výborný výsledok zaznamenal aj po návrate z Číny. Priletel o tretej v noci a hneď ráno súťažil na seniorských majstrovstvách Slovenska, v ktorých zvíťazil. Nechal za sebou aj slovenskú kajakársku jednotku Martina Halčina.
Talent z Liptova prešiel rukami trénerov – Jána Vozára, Stanislava Gejdoša, Lukáša Giertla či Tomáša Mráza. Jednu sezónu sa pripravoval aj s ďalším šampiónom Michalom Martikánom. „Vždy sa mi páčil jeho štýl jazdy. Veľakrát som sa k nemu pripojil a zo zábavy sme jazdili nezmyselné kombinácie,“ hovorí Jakub.
Prečo dal prednosť kajaku pred kanoe?
„Kajak som si zamiloval. Je tam veľká konkurencia a rozdiely na najvyššej úrovni sú minimálne. Dvojlistové pádlo mi dáva väčšiu voľnosť a môžem sa s ním viac pohrať.“ Okrem svojich učiteľov uznáva bratov Hochschornerovcov, Janu Dukátovú, Slovinca Petra Kauzera a Čecha Vavřinca Hradílka.
Miluje extrémne športy i počítačové hry
Od leta ho opäť vedie Tomáš Mráz. „Má talent. Je cieľavedomý, poctivý a zodpovedný. Výborne cíti vodu, zvláda predštartové stavy. Nie je len tréningovým typom, ale vie kvalitu ukázať aj v pretekoch. Počas zimy musíme popracovať na kondícii a rezervy vidím aj po psychickej stránke,“ hodnotí Mráz. Kam to môže jeho zverenec dotiahnuť?
„Jeho výkonnosť stále graduje. Ak sa mu jazda podarí, vie konkurovať najlepším – a nielen na Slovensku. Dôležité bude stabilizovať výkonnosť. Pri stopercentnom zdravotnom stave môže dosiahnuť najvyššie méty. V budúcej sezóne sa sústredíme na vrcholné juniorské šampionáty, cieľom je prebojovať sa do seniorskej reprezentácie. A budú sa rozdávať aj olympijské miestenky do Ria,“ zdôrazní. „Keď pred spánkom zavriem oči, snívam o účasti na olympiáde. Rád by som sa dostal aj do elitného tímu Red Bull. Pochodil som už kus sveta, spoznávanie nových krajín a ľudí ma ženie vpred,“ hovorí študent gymnázia v Liptovskom Mikuláši.
Na začiatku školského roka oznámil, že do konca októbra chce ukončiť prvý polrok. Práve vtedy sa mu začína zimná príprava. „V škole veľa času netrávim. Keď som tam, snažím sa naučiť čo najviac. Pedagógovia mi vychádzajú v ústrety. Okrem telesnej výchovy ma baví aj fyzika. V láske nemám chémiu.“ Miluje aj extrémne športy. „Mám rád snoubording, lezenie na umelej stene, vysokohorskú cyklistiku. Chcem vyskúšať aj basejumping – zoskok padákom z pevného bodu na zemi alebo extrémny kajak na divokej vode. Vo voľnom čase si zabrnkám na gitare, zahrám si počítačové hry – a tiež sa otočím za pekným dievčaťom,“ vtipne dodá.