Má ich kto objaviť? Majú kde napredovať? Čo je bodom zlomu pri prechode medzi seniorov? Aj na tieto otázky budeme hľadať u kompetentných odpovede. V ôsmom dieli ponúkame príbeh talentovaného kajakára Martina Nemčeka.
S rýchlostnou kanoistikou začal neskoro a spočiatku mal veľké problémy udržať sa na vode. Podľa vlastných slov drží novácky rekord v počte vykúpaní sa. No prvotné nezdary ho vôbec neodradili. Skôr naopak. Do boja s vodou, kajakom a pádlom sa zahryzol so sebe vlastnou cieľavedomosťou, húževnatosťou a zodpovednosťou.
Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Momentálne je Martin Nemček číslo jeden medzi slovenskými kajakármi do šestnásť rokov a zároveň jedna z veľkých nádejí našej rýchlostnej kanoistiky pre budúcnosť.
Trištvrte roka kúpania
Do nováckej lodenice sa jedenásťročný chalanisko z Nitrianskych Sučian dostal cez kamarátov z dediny. Sám síce veľa o kanoistike nevedel, no stačila návšteva jedných pretekov a futbalovú loptu či florbalovú hokejku vystriedalo pádlo.
„Prvý tréning si doteraz pamätám. Jediný raz som sedel v malom kajaku a vykúpal som sa hneď pri pontóne.Nestihol som sa ani odraziť. Spočiatku som mal veľmi veľký problém udržať sa na vode. Bol som antitalent – hádam aj trištvrte roka mi trvalo, kým som sa do toho dostal. Určite nado mnou mnohí lámali palicu, ale nedávali to najavo. Tréner mi vravel, že keď sa budem snažiť, urobí zo mňa majstra. Hoci som sa trápil, veľmi ma to od začiatku bavilo. To bol základ,“ spomína si čerstný prvák na nováckom gymnáziu na nie práve najľahšie začiatky.
Tréner Ľubomír Hagara, ktorého rukami prešli viacerí súčasní slovenskí reprezentanti, oceňuje Martinovu cieľavedomosť a nezlomnosť. „Niekto sa naučí udržať v lodi za týždeň, inému to trvá dlhšie. Maťo sa kúpal asi tri mesiace, no videl som u neho obrovskú snahu a odhodlanie. Aj jeho mame som, keď sa raz bola spýtať, či to má vôbec význam, povedal, že bude majster republiky. Podarilo sa. Začal výhrou na trenažéroch. Vtedy ešte jeho súperi, ktorí sa kanoistike venovali aj o štyri roky dlhšie, hovorili, že na vode je to predsa úplne iné. No postupne si u nich získal rešpekt a teraz je päťnásobný kadetský majster Slovenska,“ vysvetľuje Hagara.
Martinova mama Iveta Nemčeková priznáva, že zo začiatku nebola veľká prívrženkyňa synovho nového koníčka. „Koncom jesene už bola studená voda a Maťo nosil domov pravidelne mokré veci. Vravela som mu, že to nemá význam, že ochorie. Navyše, pravidelne vstával o štvrtej ráno, aby stíhal o trištvrte na päť autobus z Prievidze do Novák a ranný tréning ešte pred školou. Reagoval: – Si mama a máš ma podporovať v tom, čo robím. Bola by si radšej, keby som sa flákal niekde s chalanmi po krčmách?“ spomína so smiechom riaditeľka základnej školy v Nitrianskych Sučanoch a dodáva:
„Maťo vždy dosiahne, čo chce. Nie násilnou cestou či búchaním dvermi, ale skôr psychologicky. Vytrvalosť a cieľavedomosť zdedil po otcovi Martinovi, ktorý je horský vodca.“
Vydarená sezóna
Talentovaný kajakár má doma vystavených už viacero medailí. Prvú vážnejšiu získal pred dvoma rokmi na majstrovstvách Slovenska. Sezónu 2012 začínal umiestneniami v polovici výsledkového poľa, no na domácom šampionáte už bral v kategórii štrnásťročných bronz. Tento rok vyhral na majstrovstvách Slovenska K1 na 1000 aj 500 m a v K2 triumfoval s Csabom Zalkom zo Šamorína na všetkých troch tratiach – 200, 500 aj 1000 m.
Zo svetových kajakárov si najviac všíma dvojicu Adam van Koeverden, Max Hoff a zo slovenských mu imponuje Peter Gelle. Po vzor však nemusí chodiť ďaleko, keďže v klube trénuje aj Denis Myšák, majster Európy do 23 rokov z minulého roka a strieborný medalista z tohto roka v K2 na 1000 m. „Sledujem ho, čo a ako robí. Snažím sa na neho doťahovať. Rozdiely medzi nami sú však ešte veľmi veľké,“ priznáva Nemček.
„Pamätám si, že Maťovi to zo začiatku vôbec nešlo, ale odvtedy sa veľmi zlepšil. Tvrdo na sebe pracuje a vidieť to aj na výsledkoch. Miluje vodu, je veľmi pracovitý a aj povahovo super chalan. Za takú krátku dobu sa tak výrazne zlepšiť – musí mať veľký talent,“ prezrádza Myšák.
Nemček si tento rok, hoci je vekom ešte kadet, odbil premiéru aj na európskom a svetovom šampionáte juniorov a kanoistov do 23 rokov. „Na ME sme skončili s Csabom Zalkom v K2 na 1000 m trinásti a na MS pätnásti. Práve výsledok z MS je pre mňa doterajším vrcholom kariéry,“ hovorí Nemček. Tréner Hagara zdôrazní, že šlo o preteky juniorov do 18 rokov a slovenská dvojica bola suverénne najmladšia na štarte.
Hoci sezóna sa pozvoľna končí, dorastencov a juniorov ešte od piatka do nedele čaká Stretnutie olympijských nádejí – dobre obsadené medzinárodné podujatie v Piešťanoch pre rýchlostných kanoistov od 15 do 17 rokov. Vlani obsadil Nemček dvanástu priečku v K1 na 1000 m, desiatu na polovičnej trati a ôsmu v K4 na 1000 m. „Teraz verím, že v K1 urobím aspoň jedno finále a v K2 chceme aj čosi navyše,“ naznačí.
Snom je olympiáda
Napriek nízkemu veku patrí k tým, ktorí berú svoj šport maximálne profesionálne. No to neznamená, že škola ide na druhú koľaj. „Ešte sa nestalo, aby chýbal na tréningu bez toho, aby sa vopred ospravedlnil. Je veľmi zodpovedný v prístupe k tréningu, ale aj výborný žiak. Jednoducho super fagan,“ chváli svojho zverenca Hagara.
Druhý polrok posledného deviateho ročníka chodil Martin do školy pomenej, no na jeho známkach sa to nepodpísalo. Na vysvedčení robili jednotkám spoločnosť len tri dvojky.
„Zvažovali sme, či nebude potrebovať individuálny plán, keďže bol väčšinu času preč. No aj vďaka podpore jeho riaditeľky to zvládal. Je dobrý žiak. Dokonca ho chceli poslať v lete na mesačný výmenný pobyt do Ameriky alebo Japonska, ale rezolútne to odmietol. V lete má totiž najviac pretekov. Radšej riaditeľke sľúbil, že jej z Japonska donesie magnetku, keď tam pôjde na olympiádu,“ vraví mama Iveta.
Čo má Martin na kanoistike najradšej? „Baví ma úplne všetko. V lodenici sme super partia, užívam si jazdu na vode, keď vypustím všetko z hlavy a sústreďujem sa len na zábery, mám veľmi rád preteky aj sústredenia. Nemám problém s posilňovňou či behmi. Jednoducho, mám rád drinu,“ priznáva Nemček a tréner Hagar dopĺňa jeho najväčšie nedostatky:
„Chýba mu vyjazdenosť. Oproti rovesníkom má oveľa menej najazdené, je tvrdší ako oni. Má rezervy aj v pádlovaní – pokrčená ruka, nevytočí sa dobre, ale to môže byť v budúcnosti aj jeho výhoda. Keď to odstráni, mal by byť ešte lepší.“
Aké majú spolu najbližšie výkonnostné ciele? „V K1 aj K2 by mohol dominovať. A nielen na Slovensku. O rok by sme chceli nejaké finále na juniorských ME a MS a o dva už medailu. Mladí kanoisti sa potrebujú prostredníctvom európskych a svetových šampionátov odraziť do budúcnosti, aby sa o nich bili lepšie kluby a zabezpečili im financie na ďalší vývoj. Bez toho sa vo svete presadiť nedá,“ naznačuje Hagara.
Nemček je ako správny športovec zdravo ambiciózny, preto rúbe ešte vyššie. „O dva roky, keď príde vrchol mojej juniorskej kariéry, by to chcelo vyhrať aspoň európsky titul,“ povie s náznakom úsmevu a k vzdialenejším métam dodá: „Každý myslí na olympiádu. Aj ja. Prvou myšlienkou je zúčastniť sa, druhou vyhrať.“
