Úplná spokojnosť? Vyhlásiť za atléta roka medailistu

Doterajší rekord z Mníchova 2002 prekonali Slováci o desiatich účastníkov. „Z hľadiska počtu limitárov sa slovenská atletika zlepšila. Som rád, že sme zmobilizovali a správne motivovali generáciu mladých športovcov. Vo Švajčiarsku sa zaradíme medzi vyspelejšie atletické krajiny. Do ďalších rokov bude náročné tento počet zvyšovať,“ uviedol predseda Slovenského atletického zväzu Peter Korčok.

Na žiadosť zväzu sa do konečnej nominácie dostali dve športovkyne bez splneného limitu – Lucia Klocová a Lucia Mokrášová – na základe voľnej karty od európskej asociácie. „Klocová je po materskej dovolenke a patrí k najúspešnejším slovenským atlétom. Svoju kariéru smeruje k olympiáde v Riu a bola by škoda, keby sa nekonfrontovala s európskou špičkou. Talentovanú Mokrášovú máme vo výbere k olympijským hrám v Tokiu 2020. Teraz môže získať skúsenosti na nezaplatenie,“ dodáva.

Slovenská atletika chce byť úspešná nielen počtom účastníkov, ale aj výkonmi a umiestneniami. V ére samostatnosti Slovensko získalo na majstrovstvách Európy dva cenné kovy. Kladivár Libor Charfreitag vybojoval zlatú medailu v Barcelone 2010 a o dva roky v Helsinkách sa tešila zo striebra v rovnakej disciplíne Martina Hrašnová.

„Za dvadsaťdva rokov sme deväťkrát skončili v prvej šestke. Cieľom v Zürichu je umiestniť sa trikrát do šiesteho miesta. Úplná spokojnosť zavládne, ak budeme za Atléta roka 2014 dekorovať medailistu z európskeho šampionátu,“ vraví šéftréner a vedúci výpravy Martin Pupiš.

Slovenskí športovci odcestovali do dejiska v nedeľu. Krátko predtým sa atléti s najväčšou šancu na medailové pozície – Martina Hrašnová, Dana Velďáková, Marcel Lomnický a Jozef Repčík – zúčastnili na stretnutí s médiami. Chýbal ešte chodec Matej Tóth, ktorý pricestuje do Zürichu dnes, tri dni pred jeho súťažou.

„Matej má životnú formu. Päťdesiatka má však veľa nástrah. Môže vyhrať, no môže byť aj desiaty,“ myslí si bývalý chodec Pupiš. V sobotu si s ním bol zatrénovať predseda zväzu. „Bolo by športovým nešťastím, keby sa víťazovi Svetového pohára na 20 a 50 kilometrov pri jeho súčasnej forme nepodarilo získať medailu zo šampionátu,“ pripomína.

Chodci tvorili na posledných vrcholných podujatiach početnejšiu výpravu. Do Zürichu cestujú siedmi. „Ak vezmeme do úvahy ženskú štafetu, máme viac šprintérov. Som rád, že sa začíname presadzovať aj v disciplíne, ktorá je najmasovejšia a najpopulárnejšia v rámci atletiky,“ hovorí Korčok, trojnásobný účastník OH v chôdzi.

Okrem Tótha sa najväčšie ambície vkladajú do kladivárov. „Túžim po medaile. Pars a Fajdek hádžu podstatne ďalej ako zvyšok štartového poľa. O bronz zabojujem, mám na to formu,“ verí si 27-ročný Lomnický. Menej odvážne hovorí o svojich cieľoch mamička štvorročnej Rebeky Martina Hrašnová. „Nikdy nebudem sebavedomá ako Marcel, ale viem, že medaila je v mojich silách.“

Na finálovú účasť myslia aj trojskokanka Dana Velďáková i osemstovkár Jozef Repčík. „V príprave sme spravili všetko pre najlepší výsledok. Nebude záležať len na absolútnej forme, ale aj na správne zvolenej taktike. Myšlienkami som vo finále,“ priznáva 28-ročný rodák z Brezovej pod Bradlom.

Pred súťažou relaxuje každý po svojom. Velďáková si pozrie film, Hrašnová preferuje samotu, Lomnický pôjde povzbudiť sestru Nikolu. „Vo výprave mi chýba výškar Peťo Horák. Spolu sme sa v každom meste, kde sme súťažili, vybrali do ZOO – ak tam bola. Dúfam, že zlanárim niekoho iného,“ poznamenáva Repčík.

Dnes oslavuje štyridsiatku šéf zväzu Peter Korčok. Akým darčekom by ho potešili slovenskí atléti?

„O darčekoch sa nemá hovoriť… Poteší ma každý výsledok vo finálovej osmičke. Ak niekto získa medailu a chcel by sa s ňou podeliť, pokojne môže,“ dodal vtipne.