Prvé lúče slnka sa skrývali v nedohľadne. Deväťročná Barbora už stála v pozore pred dverami. Čakala na rodičov, kým ju odvezú na ranný plavecký tréning. „Nikdy som nepostrehla, že by sa jej nechcelo. Spomínam si, že párkrát sme nemohli ísť kvôli snehovej kalamite či záplavám. Vždy sa rozplakala,“ hovorí jej mamina Andrea.
Vo vode nebude kričať
Rodáčka z Harichoviec (okres Spišská Nová Ves) mala detstvo predurčené k pohybu. "Vždy sa ťahala za staršími súrodencami. Lozila po stromoch, behala, bicyklovala, lyžovala. Nepoznala únavu. Nútiť k športu sme ju nikdy nemuseli,“ dodáva otec Peter. V mladosti hrával hokej a teraz trénuje florbal.
Je to „živé striebierko“, vravievala vždy jej starká, ktorá ju v piatich rokoch zaučila do tajov plávania. A vôbec nie v bazéne. Vzala ju k vodnej nádrži Ružín.
Prečo si vybrala vodu? „Najprv chodila na gymnastiku, neskôr so sestrou na tenis. K plávaniu sa dostala náhodne. Chodievali sme na rodinnú súťaž Family cup, kde bolo viacero športových odvetví. Baška bez plaveckých základov zdolala v bazéne viaceré deti, ktoré už aktívne súťažili. Umiestnila sa na druhom mieste a vtedy sa sama rozhodla, že chce plávať,“ prezradila mamina, ktorá sa venovala zjazdovému lyžovaniu a cyklistike.
Obaja rodičia jej výber schválili. „Odmalička bola energická – pokričala si, pohnevala. Niekedy sme mali problém ju ustriehnuť. Voda ti bude sedieť, lebo tam nebudeš môcť kričať,“ hovorili jej. Napokon jej prirástla k srdcu. „Chvíľu som súčasne hrávala tenis i plávala. Musela som si vybrať – a zvíťazila voda. Zabudnem v nej na všetky starosti a len si tak plávam,“ tvrdí s úsmevom 16-ročná juniorská reprezentantka Slovenska.
Vyhŕkli jej slzy
Prvé súťažné zábery urobila v Spišskej Novej Vsi pod vedením Ivana Mireka staršieho. Neskôr trénerskú štafetu prebral jeho syn Ivan Mirek mladší. Spočiatku plávala všetky štýly. Postupne sa viac špecializovala na kraul a motýlika na kratších vzdialenostiach.
„Kraul, prsia a znak vie zaplávať každý. Motýlik je najťažší štýl a na pohľad najkrajší. Preto som rada, že sa mu venujem. Šprintérske gény som zdedila asi po ocinovi,“ myslí si najmladšia zo súrodeneckej trojice. Sestra Radka je staršia o dva a brat Lukáš o päť rokov.
Nádejná plavkyňa začala postupne získavať prvé medaily – okresné, krajské a napokon i slovenské. Prvé zlato na majstrovstvách Slovenska vybojovala v žiackej kategórii 4. decembra – čím si dala krásny darček k meninám. Vo svojej zbierke má už 51 titulov majsterky Slovenska, dovedna prekonala 18 slovenských rekordov.
Niektoré juniorské už vzala aj svojmu veľkému plaveckému vzoru – Martine Moravcovej. „Chcem raz plávať ako ona. V detstve mi mamina kúpila jej knihy. Inšpirovali ma. Trikrát som sa zúčastnila na jej plaveckom kempe. Obdivujem aj plavecké umenie Dánky Jeanette Ottesen Grayovej či Švédky Sarah Sjöströmovej,“ dodáva.
Už trinásťročná sa stala slovenskou juniorskou reprezentantkou. O dva roky skončila na ME juniorov v Poznani dvakrát šiesta. V tomto roku už jej hviezdička začala žiariť. Na 50 metrov motýlik sa stala juniorskou európskou šampiónkou, na dvojnásobnej trati získala bronz. A to desať centimetrov pred cieľom ešte viedla. Nevyšiel jej však dohmat…
„Pred pretekmi som bola nervózna. Tréner mi poradil, aby som nemyslela na súťaž a začala sa sústreďovať, až keď pôjdem na štart. Po zisku bronzu som sa nesmierne tešila, hoci viem, že som mohla byť aj prvá. Na druhý deň to vyšlo. Prežíval som neopísateľné pocity. Pri hymne mi vyhŕkli slzy. V hlave sa mi vybavilo všetko to, čo som pre tento úspech urobila. Bola som o to šťastnejšia, že ma prišli povzbudiť rodičia i súrodenci.“
Bolesť je dočasná
V ére samostatnosti je prvým slovenským plavcom, ktorý získal najcennejší kov z ME juniorov. Veľkú zásluhu na tom má jej tréner Ľuboš Križko.
„Počítal som s podobnými časmi. Umiestnenie vždy závisí od formy ostatných pretekárov. Bašku som spoznal pred troma rokmi na juniorských sústredeniach. V Banskej Bystrici ju trénujem rok. Za ten čas som zistil, že plávanie je pre ňu všetkým. Dokazuje to svojím prístupom. Je cieľavedomá a ide si stále za svojím,“ vraví bývalý vynikajúci slovenský plavec.
Aké má rezervy? „Sú tam určité technické nedostatky a zaužívané návyky, ktoré potrebujeme odstrániť. Na svoj vek je Baška dobrý somatotyp. Je síce o niečo nižšia ako väčšina plavkýň, ale to neprekáža. Ak človek dobre cíti vodu, môže to vyrovnať frekvenciou,“ dopĺňa.
Do Banskej Bystrice prišla talentovaná plavkyňa po skončení základnej školy. V pätnástich rokoch nebolo odlúčenie od rodiny jednoduché. „Dlho sme uvažovali, kde bude mať utvorené najlepšie podmienky na tréning, regeneráciu i školu. Konečné rozhodnutie sme nechali na dcéru. Najradšej by sme ju mali, samozrejme, doma. Videli sme u nej veľký talent, tak sme ju pustili do sveta,“ priznáva Barborkin otec.
Výraznú zmenu zaznamenala najmä v tréningovej príprave. „Viac sa zameriavame na suchú prípravu v posilňovni. Okrem toho mám denne aj dva tréningy vo vode. K dispozícii mám i regeneráciu a masáž. Tréning je síce tvrdý, ale bolesť len dočasná. Medaily mi zostanú navždy,“ tvrdí študentka Osemročného športového gymnázia v Banskej Bystrici.
Ako zvláda skĺbiť šport so školou? „Mám individuálny študijný plán. Je to ako na vysokej škole. Stačí, keď spravím skúšky. Keď je možnosť, do školy idem, hlavne na ťažšie predmety. Ak nemôžem, spolužiaci mi dajú prepísať poznámky a profesori mi posielajú učivo na mail. K najobľúbenejším predmetom patria cudzie jazyky – angličtina, nemčina, ale aj matematika, biológia i zemepis. V láske nemám chémiu a dejepis,“ naznačí.
Popri plávaní a škole jej na kamarátov a záľuby ostáva minimálny čas. „Kamarátov mám väčšinou z plávania. Na tréningu i pretekoch vždy poklebetíme. Najlepšiu kamarátku – Anet Simíkovú – mám zo Spiša. Keď sa nájde priestor, rada bicyklujem a zahrám si tenis. Cez víkend si doma poleňoším pri dobrej hudbe alebo sa zahrám s našou mačičkou.“
V tomto mesiaci sa v čínskom Nankingu zúčastní olympijských hier mládeže. Jej sny a ciele však siahajú k olympiáde 2016 v Riu de Janiero. "O dva roky bude mať len osemnásť rokov. Vynasnažíme sa splniť limit na 100 m motýlik už do Brazílie. Ak sa to nepodarí, o ďalšie štyri roky bude mať dvadsaťdva, čo je ideálny plavecký vek,“ myslí si Križko.
Mladá Harichovčanka v tom má jasno. „Plávanie je môj život. Chcem si vyplávať kvalifikačný limit už do Ria.“